Kto neriskuje, ten nemá čo stratiť. A tak je to aj v láske. Ak do nej nevložíš všetko, čo môžeš, nedostaneš nič späť. No pravdou je aj to, že ti môže ostať iba zlomené srdce. Je to síce paradox, ale ak ti práve toto naháňa strach, potom nikdy skutočnú lásku nespoznáš. Jedno bez druhého totiž nefunguje.
Nikto ti nemôže zlomiť srdce, ak mu ho sama neodovzdáš. Citom sa nedá rozkázať, takže, vlastne to ani z tvojej úplnej vôle nebude. Rozum tu hrá druhé husle. Je však dosť silný na to, aby zdvihol varovný prst a prinútil ťa utiecť preč, keď bude vedieť, že tvoja duša sa nebezpečne pripútava k inej. Vraj spriaznenej.
Zlomené srdce je daň za šťastné chvíle
Nie si jediná. Po tomto svete chodí mnoho ľudí, ktorí sa záväzku boja ako čert kríža. Myslia si, že je to kvôli slobode, no nie je to úplne tak. Nechcú to priznať nahlas, no to, čo im naháňa strach, je vedomie, že lásku si nemusia udržať. Že sa im nevráti to, čo do vzťahu dajú. Že budú milovať niekoho, kto im dá zbohom. A to bude naozaj bolieť.
Keď však nie si ochotná pocítiť, aké to je, nemôžeš pocítiť ani ten krásny opak. A ver, že to stojí za to. Všetky tie krásne okamihy plné smiechu, stoja za preplakané noci. Všetky tie bozky a nežné dotyky stoja za to, že jeho vôňu si budeš predstavovať už len v mysli. Je to zvláštne, pretože po rozchode si budeš pripadať na dne, no raz za to budeš vďačná.
Zlomené srdce bolí, no stojí za to, aby si láske dala šancu. Je to obeta, ktorá sa nám zrejme nevyhne, no utekať pred ňou nemá zmysel. Musíš sa len naučiť prijať fakt, že tak, ako sa niečo začne, niečo aj skončí. A že po každej búrke raz príde slnko. To slnko rany zahojí.
