Musela som odísť, aj keď som ho veľmi ľúbila. Milovala som na ňom všetko, čo by si mi vymenovala. Samozrejme, z času na čas urobil chybu, no to aj ja. Ale v začiatkoch sme sa snažili obidvaja rovnakým dielom.
Urobila by som všetko preto, aby to bolo také, ako na začiatku.
Aby sme si vymieňali milé správy, aby sme si dokazovali našu lásku peknými gestami a vedeli snaživosť toho druhého oceniť. Aby sme chodievali často von, aby sme mali medzi sebou kamarátsky vzťah, aby sme si na seba našli čas a vedeli si užiť spoločné chvíle.
Postupne som sa necítila dobre a pomaly som sa dusila. Mala som pocit, akoby celý vzťah stál len na mne. Akoby som bola len ja tá, ktorá sa stará. Akoby som bola ja jediná vo vzťahu. Musela som odísť, pretože to nebolo správne. Nebolo správne sa tak cítiť a pomaly sa ničiť.
Keď človeka ľúbim, ľúbim ho celým srdcom a neznášam polovičnú lásku. Aký to má potom zmysel? Je vôbec správne ľúbiť s hranicami? Nie.
Nemám rada, ak je starostlivosť len na jednom. Či už ide o vymýšľanie spoločných aktivít, či o miesto na víkend, alebo o pozeranie filmu. Od tých najmenších maličkostí až po tie vážne problémy by mali spolu dvaja ľudia hľadať kompromis.
Vo vzťahu sú vždy dvaja ľudia na všetko – na tie pekné chvíle, ale aj na tie škaredé.
Ak ťa tvoj partner necháva vo vzťahu „samú“, mala by si sa s ním porozprávať. Povedz mu, že sa necítiš dobre a napriek tomu, že niekedy máš rada veci podľa seba, chcela by si vidieť iniciatívu aj na jeho strane. Po čase ťa to prílišné staranie prestane baviť. Budeš unavená a vzťah ťa bude vyčerpávať.
Naozaj, zdravý vzťah nie je ten, v ktorom sa stará iba jeden človek a druhý sa pri ňom iba vezie.
