Láska je krásna, no tak veľmi, ako nám dokáže robiť radosť, dokáže nás aj potrápiť. Zlomiť srdce a oči zaliať slzami, ktoré neprestávajú tiecť. A aj keď čas rany zahojí, stopy po nich nikdy nezmiznú. Práve tie nám dajú stopku vo chvíli, keď znova začneme niečo cítiť.
Keď máš pocit, že si sa z minulosti už vyliečila, keď máš pocit, že si našla niekoho, kto ťa naučí opäť milovať, niekde z hĺbky tvojej duše sa vynorí strach. Strach, ktorý ti pripomenie, aké ťažké je prísť o šťastie v láske. Zrazu sú tu všetky tie spomienky – hnev, bolesť, smútok, sklamanie, … spomienky, ktoré si chcela hlboko zakopať.
Spomienky, kvôli ktorým sa bojíš znova zamilovať …
Máš sa príliš rada na to, aby si nechala znova si ublížiť. Ale ako vieš, že sa to stane? Nevieš. A nikdy ani nebudeš. Pretože ak niečomu nedáš šancu, nikdy sa nedozvieš, či by nastal vytúžený šťastný koniec. Nikto ti nemôže zaručiť, že tvoje srdce nebude opäť zlomené. Nikto ťa nepripraví na to, že to opäť nevyjde.
No láska je príliš vzácna na to, aby si jej nedala druhú šancu. Ver, že má s tebou len dobré plány, aj keď občas so zlými ľuďmi. Jedného dňa sa však obzrieš späť a pochopíš, prečo to s inými nevyšlo. Musela si trpieť, aby si si zaslúžila to najlepšie. Príde to, ak ten strach prekonáš a svoje srdce otvoríš.
