Neviem, čím to je, ale tak sa mi zdá, že mužom chýba odvaha najviac vtedy, keď ide o vzťahy. Vždy sa správajú ako veľkí mačovia a frajeri, no povedať žene do očí, že už ju viac nemilujú, vtedy z nich všetká tá „mužnosť“ vyprchá. Dúfam, že môj budúci bývalý bude mať aspoň toľko charakteru, aby mi nedal zbabelé zbohom.
Nie, nechcem si tu privolávať vzťah s nešťastným koncom, iba sa tak pozerám na vzťahy okolo seba a minulé rozchody, a premýšľam, ako je možné, že tí dnešní muži radšej bez slova zmiznú ako takí duchovia. A potom sa ti vyhýbajú, aby sa náhodou nedostali do „nepríjemnej“ situácie.
To je tak ťažké povedať Už ťa nemám rád? Nefunguje nám to? Prepáč? Hm, podľa mňa nie. Prinajmenšom, je to aspoň férové zbohom pre niekoho, kto ti veril, miloval ťa a bral ťa za svojho parťáka. A ten sa len tak neopúšťa.
Dúfam, že až raz stretnem chlapa, s ktorým mi to síce nevyjde, bude to aspoň čestný človek. Bude ku mne vždy úprimný, aj keď ma pravda zabolí. No budem vedieť, že mu na mne záležalo aspoň natoľko, aby ma neklamal a neranil zbytočne ešte viac.
Pretože nie je nič horšie, ako zostať so zlomeným srdcom a nevedieť, prečo sa tak vlastne stalo. Hľadať odpovede, no márne, pretože sa ich nikdy nedočkáš. Nakoniec začneš obviňovať samú seba – že ty si bola tá zlá a preto utiekol. Len ťažko pochopíš, že to tak vôbec nebolo. Že ten „zlý“ bol ten, ktorý zbabelo odišiel.
