Je to pravda, stále som nezabudla. Stále na teba myslím, možno aj viac, ako by som chcela. Všade kam idem, nosím ťa pri sebe, so sebou v mojom srdci. A premýšľam, kedy sa to celé pokazilo. Kedy sme dovolili iným zničiť tú lásku medzi nami.
Keď som ťa stratila, došlo mi, že už ten kúzelný pocit nikdy nezažijem. Prešli takmer dva roky a ja sa s tým nedokážem zmieriť. Snažila som sa to prebiť kadečím. Alkoholom, tetovaniami, vášňou s iným, novými známosťami, cestovaním, kadečím, ale márne. To, čo cítim, neprebijem ničím. Proste to tak bude, a budem to tam cítiť ďalej. Budeš ten jediný špeciálny muž môjho života, ktorého úprimne milujem.
Ľutovať sa nemá zmysel
Ja viem, že to zmysel nemá, že sa to nevráti, že už nechceš. Aj keď ja by som dala všetko na svete za to, byť opäť pri tebe. Žiť s tebou tak, ako vtedy. Ale ak som urobila nejakú chybu v živote, tak jednoznačne tú, že som si uvedomila, že ťa milujem až vtedy, keď sme si dali zbohom. Nechápem, ako som mohla byť taká protivná a nedávať ti lásku najavo, keď tu bola. Po celý čas tu bola. A nikdy neodišla.
Často premýšľam nad tým, aké by to bolo, keby to neskončilo. Či by si bol pri mne stále taký zamilovaný a šťastný, či by sme sa tak milovali. Koľko krásnych, nových spomienok by sme mali za sebou, kde by sme teraz boli, a čo by bolo v našich životoch iné. Či aj po takej dlhej dobe by nás bavilo v jeseni sedieť v parku, sledovať padajúce lístie a rozprávať sa o živote. Či by si mi stále prespievaval naše pesničky s naším príbehom, či by sme už za sebou mali precestovamú nejakú časť sveta, ako vtedy, keď sme sa bavili, že po boku toho druhého precestujeme celý svet. Chcela by som vedieť, či by v nás naďalej žili tie prechádzky a výlety do prírody, kde sme čerpali novú energiu, či by to celé bolo naplnené láskou, ako to u nás bolo zvykom. Či by sme dokázali hodiny komunikovať o všetkom a pri tom cítili taký neopísateľný pocit šťastia ako sme to mávali … 💔
Je mnoho otázok, ktoré mám na teba. Na nás. Ale radšej ich nechám uchované tam, kde si ty. V mojej mysli a v mojom srdci. A budem len dúfať, že občas si na mňa spomenieš, usmeješ sa a povieš si: Bola to bláznivá jazda, ale stála za to.
