Stáva sa ti, že sa nie­kedy za­mys­líš nad svo­jou mi­nu­los­ťou? Za­čnú sa ti vy­ná­rať spo­mienky, tie pekné aj tie ne­pekné, spo­me­nieš si na všetky spl­nené aj ne­spl­nené sľuby, na spo­ločné plány, na reči, ktoré ťa ke­dysi ve­deli za­hriať pri srdci, no dnes ti ho do­kážu zo­vrieť ?

Ne­vieš ako sa po­hnúť ďa­lej. Máš po­cit, že sto­jíš na jed­nom mieste a ži­vot je niečo, čo sa deje, ale teba sa to ne­týka. Chceš veľa vecí, vieš, že chceš, len ne­vieš ako. Ako uro­biť krok vpred, ako od­pus­tiť. Jemu, vám, no v pr­vom rade sebe.

pe­xels.com

Mys­lím, že ta­kéto ob­do­bie mal každý je­den z nás. Ne­exis­tuje ni­kto iný, kto by ti po­mo­hol, len ty sama. Je­diný spô­sob, ako sa oslo­bo­diť od mi­nu­losti je pre­stať na ňu ne­us­tále spo­mí­nať. A preto ti dám malú radu. Vždy, keď sa ocit­neš sama a v hlave sa ti za­čnú vy­ná­rať spo­mienky, jed­no­du­cho ich stopni. Mu­síš ve­dieť, že tvoje myš­lienky ti do­kážu vy­vo­lať rôzne po­city. Tak po­zi­tívne, ako aj ne­ga­tívne. Preto, ak sa ideš za­mýš­ľať nad nie­čím, čo ti kedy v ži­vote ne­vyšlo, nech je to už vzťah, práca, škola, stros­ko­tané pria­teľ­stvá alebo ho­cičo iné, čo ťa ešte stále nie­kde hl­boko v srdci bolí, jed­no­du­cho to ne­rob. Zabi tu myš­lienku v zá­rodku. Snaž sa spo­me­núť si na niečo iné, po­ze­rať vpred. Alebo sa snaž na nič ne­mys­lieť, a niečo ísť ro­biť. Za­be­haj si, za­cvič, po­roz­prá­vaj sa s nie­kým, pre­čí­taj dobrú knihu alebo choď spať.

Ne­pod­po­ruj ne­ga­tívne mys­le­nie. Ne­tý­raj sa. Ty sama si do­ká­žeš zvo­liť, ako sa bu­deš cí­tiť a ako sa chceš cí­tiť. Za­budni na všetko zlé čo sa ti stalo. Nie­kedy je do­konca po­trebné za­bud­núť aj na to dobré, keď vieš, že to skon­čilo a nič s tým viac ne­mô­žeš ro­biť. Jed­no­du­cho sa viac ne­otá­čaj.

 Na­sme­ruj svoj zrak priamo pred seba.

Po­čú­vaj svoju in­tu­íciu.

Pouč sa z chýb a ne­opa­kuj ich.

Ne­ob­ra­caj sa späť.

Za­budni.

Komentáre