V tom mo­mente, keď som ho uvi­dela po pr­vý­krát, stra­tila som sa v jeho pre­nád­her­ných modro – ze­le­ných očiach. Okam­žite som ve­dela, že práve on je to, čo chcem zís­kať. A po­da­rilo sa.

Sme mladí, za­ľú­bení, bláz­niví, plní snov, plní túžby ces­to­vať, spoz­ná­vať niečo nové a najmä, plní lásky, úp­rim­nej a čis­tej, pri­pra­ve­nej odo­vzdá­vať si ju na­vzá­jom. Ča­sto­krát po ve­če­roch pre­mýš­ľam nad ním, nad nami a na­šou bu­dúc­nos­ťou. Je to zá­zrak, že sme sa na­šli.  Do­dnes mi v hlave znejú tie slová, ktoré vy­slo­vil pri jazde au­tom.

“ Hmm, ja som vlastne pred te­bou vzťah ani pria­teľku ne­mal, ty si moja prvá, také šťas­tie, že hneď prvá láska a tak krásna a silná“, Mys­lím, že ni­kdy na túto vý­ni­močnú chvíľu ne­za­bud­nem. Ve­dela som, že to myslí úp­rimne, že je do mňa sku­točne za­mi­lo­vaný a že chce so mnou zo­stať, nech sa deje čo­koľ­vek. Ve­rím tomu, že my dvaja sme pre seba stvo­rení. Inak by to ani ne­šlo, do­pĺňame sa tak, ako ni­kto. Roz­umieme si bez slov, za kaž­dým úsme­vom je skrytá láska, ľú­bime sa te­raz, tu, dnes, o rok, o de­sať. Je to úp­rimné. Práve on ma do­stal z toho „ko­lo­toču“, ktorý som za­ží­vala celé tie roky s ne­správ­nym mu­žom. Pri ňom sa veci zdajú jed­no­du­ché, pri ňom je všetko tak krásne, že ľahko uve­riť tomu, že za­ží­vate roz­právku na vlast­nej koži. Ve­rila som vždy tomu, že to so že­nami mal pri­ľahké, že ne­mal o ne nú­dzu, proste som si vždy mys­lela, že bol ich mi­lá­či­kom, bol nimi
ob­klo­pený, inak to ani ne­šlo s toľ­kým šar­mom, ktorý z neho srší. Ale opak bol prav­dou..

zdroj: un­sasp­lash.com

Obaja vieme čo chceme. Po­maly, ale isto sa do­stá­vame do bodu po­sled­nej etapy do­spie­va­nia, dá­vame zbo­hom det­ským hrám, pu­ber­tál­nym vý­le­vom a najmä slo­bod­nému ži­votu. Čím ďa­lej tým viac hľa­dáme niečo pravé, niečo čo pre­trvá aj po búrke. Hľa­dáme si spriaz­nenú dušu, par­tnera, pri kto­rom zo­sta­neme, člo­veka pri kto­rom piat­ková noc v po­steli s pu­kan­cami a fil­mom bude zá­živ­nej­šia ako dis­ko­téka. V 19 roku svojho ži­vota som nie­koho ta­kého na­šla a som za neho ne­smierne vďačná. A na otázku, či bu­dem jeho po­sledná, mô­žem bez vá­ha­nia od­po­ve­dať áno! A viete ako to viem?

Keď sa ho spý­tate na bu­dúc­nosť, kde sa vidí, kam to chce do­tiah­nuť a čo chce zís­kať od­po­vie „Nič“. Ne­pot­re­bu­jem vô­bec nič do­siah­nuť, ni­kam sa do­stať, a nič zís­kať, je­diné čo chcem či už dnes alebo o 30 ro­kov je to, aby moja mi­lo­vaná pria­teľka bola na­ďa­lej pri mne, v dob­rom v zlom, spolu navždy. A keby ste vi­deli tu lásku, ktorá z neho vy­chá­dza, keď ho­vorí tieto slová, viete, že to myslí úp­rimne.. No a mne do­chá­dza, že nech už sa stane čo­koľ­vek, nech nás osud za­veje kam­koľ­vek ja pri ňom stáť bu­dem. To, čo me­dzi nami je, je tak silné, tak pravé, že to tu bude navždy. Takže, áno, bu­dem prvá a po­sledná láska, toho naj­vý­ni­moč­nej­šieho muža, kto­rého tento svet má!