Venované všetkým nezadaným. To, že si single, nie je choroba ani zločin
Dating
Tento článok venujem všetkým nezadaným mužom i ženám, ktorí sa nájdu v nasledujúcich riadkoch.
Niekedy mám pocit, že existujú dva názory na to, že je niekto nezadaný: buď je veľký/á kariérista/stka, alebo je to skrátka dement/hlupaňa, s ktorými nikto nechce byť. Ako keby neexistoval žiadny normálny stred. Žiadne „nejdem sa obťažovať s hlupaňou/hlupákom, ktorý by mi do života nič nepriniesol.“ Namiesto toho nezadaní počúvajú niečo ako: „vieš čo, mám kamaráta alebo kamošku a ten/tá by sa ti páčil/a.“ Čo ak však skrátka niekto vie, že správne načasovanie je to najdôležitejšie?
Tak, ako existujú typy ľudí, ktorí majú dlhodobých partnerov a čoskoro ich čaká svadba, sú aj ľudia, ktorí jednoducho „čakajú“, no pritom žijú svoj život a neopúšťajú sa. My, nezadané, veríme, že láska príde vtedy, kedy má. Nehľadáme niekoho len na pár chvíľ, na pobavenie či spestrenie si života. Hľadáme niekoho, s kým to budeme myslieť vážne a pritom budeme stále voľné ako vtáky. Láska je o niečom inom, o niečom hlbšom a krajšom. Je to čarovná výzva a radosť.
„Potrebujem niekoho, kto sa bude pretĺkať životom tak, ako ja. Niekoho, kto ma podrží počas dní, keď je priťažké stáť. Človeka, ktorý mi vie dať presne to, čo potrebujem, ešte skôr, ako to viem ja sama. Milenca, ktorý ma počúva dokonca aj keď mlčím. Presne také porozumenie potrebujem.“ – z knihy Rupi Kaur – Mlieko a Med
Nejde, že by sme nemali túžbu lásky. Len si skrátka vyberáme ľudí, ktorí budú ma v našom živote dôležitú úlohu. Občas sme však tiež randili s nesprávnou osobou a život nám nadelil lekcie, z ktorých sme sa poučili. No dnes si vyberáme. Možno je to dobré, možno nie, no počúvame svoje srdce.
Prosíme vás, rešpektujte naše rozhodnutie. Možno len potrebujeme skrátka isté veci pochopiť sami a prejsť istými etapami života ako samostatní jedinci, ktorí budú vďaka životným lekciám silnejší.
