Sľú­bil si mi, že zo­sta­neš. A kde si te­raz?  Preč.

Kde je naše pria­teľ­stvo? Kde je naša láska? Kde sú naše spo­ločné vý­lety a pre­bdené noci pri hviez­dach? Kde sú naše spo­ločné ve­čery v kine alebo v di­vadle? Kde sú naše dob­ro­druž­stvá? Kde je náš úp­rimný smiech? Kde sú naše bozky a ob­ja­tia? Kde sú naše sľuby, že bu­deme pri sebe v dob­rom aj v zlom? Kde je náš vzťah? Toto všetko je preč.

A ja sa te­raz so sl­zami v očiach pý­tam prečo. Prečo si od­išiel? Prečo si tak zba­belo utie­kol?

unsp­lash.com

Vieš, často si ho­vo­ril, že ťa už ne­baví to, ako mu­síš každý druhý me­siac rie­šiť iné dievča, inú ženu a to, že tak ľahko všet­kých strá­caš. Bol si smutný, ne­šťastný zo ži­vota a tvoj jas z očí sa vy­tra­til. Mys­lela som si, že mô­žem byť tvoja hr­dinka a za­chrá­niť ťa. Te­raz sa tomu sme­jem. Ako som ťa ja mohla za­chrá­niť, keď ty sám si to nech­cel?

Sľu­bo­vali sme si ako malé deti, že pri sebe zo­sta­neme navždy.

Sľu­bo­vali sme si, že bu­deme pri sebe stáť v dob­rom aj v zlom.

Sľú­bil si mi, že ma ni­kdy ne­ne­cháš od­ísť.

Sľú­bil si mi, že sa bu­deme mi­lo­vať na­veky.

Prázdne slová. Ne­viem čo som si mys­lela, keď som im ve­rila. Bola som ešte to malé diev­čatko, ktoré ve­rilo snom o prin­cez­nej a prin­covi, ktorí žili šťastne až do smrti. No ty si princ roz­hodne ne­bol. Skôr temný ry­tier bez srdca. Raz si mi po­ve­dal, že ni­kto na svete mi ne­môže dať takú lásku, akú mi ty mô­žeš sľú­biť. Smiala som sa. Na­hlas. Veľmi na­hlas. Vtipne. Od srdca. A úp­rimne. Do­slova som žrala všetko, čo si po­ve­dal. Ve­rila som, že tvoje slovo je to pravé a ty máš vždy pravdu.

No doba sa mení.

16938822_1181154578649901_3386333689682296982_n

qu­ote­ca­ta­log.com

Viem, že raz príde muž, ktorý mi ukáže a dá lásku, ktorú chcem. Ktorú si za­slú­žim a ktorú po­tre­bu­jem. A ne­bude mi nič sľu­bo­vať. Bude to ro­biť bez­pod­mie­nečne. Pre­tože ma bude ľú­biť. Úp­rimne.

Sľú­bil si mi, že zo­sta­neš.

No te­raz viem, že si zo­stať ne­mo­hol.

Pre­tože si ma ne­ľú­bil.

Zbo­hom.

Komentáre