Moja mama mi raz dala radu, ktorá vy­znela fakt zvláštne: Nepo­má­haj ni­komu až do­vtedy, do­kým ťa o po­moc sami nepo­žia­dajú.

Vždy som si hovo­rila, že je to hlú­posť. Že moja mama je len chladná. No čím som star­šia, tým viac si uve­do­mu­jem, že má vlastne pravdu. Moja mama je jed­ným z naj­mil­ších ľudí vô­bec. Naša spo­loč­nosť nás stále tlačí do po­moci dru­hým. A ja som ne­bola vý­nim­kou.

Ide­álne to uro­biť vtedy, keď to naj­me­nej ča­kajú. To sa­moz­rejme nie je nič zlé. Milé činy do­kážu me­niť ži­voty v mno­hých ohľa­doch. No je tu aj druhá strana mince.0-j7NBzeWYHRP51Snn

foto: me­dium.com

Nie všetko je zlé. Tak isto ako nie všetko je dobré. Aj v zle je kú­sok dobra. Aj v dobre je kú­sok zla. Neho­vo­rím, že pomá­hať ľu­ďom je naj­horší ná­pad. No nie je to ani skvelý ná­pad. Tu sú dva sce­náre, kedy by si sa mala na po­moc iným rad­šej vy­kaš­ľať:

1. Keď máš po­môcť ľu­ďom, ktorí si to ne­za­slú­žia

Nie je to jed­no­du­ché. Boli sme na­učení, že pomá­hať iným je správne. No mu­síme sa to od­nau­čiť.

V minu­losti ma často ľu­dia pozý­vali na kávu s tým, aby som im po­mohla s psy­chic­kými prob­lé­mami. Boli to ľu­dia, ktorí mali roz­be­hnuté star­tupy a mili­óny dolá­rov od in­ves­to­rov. Na­priek tomu mi ani ne­boli schopní za­pla­tiť tú kávu, ešte aby mi za­pla­tili za po­moc.

Ni­kto z nich ne­chá­pal, že mám deti, že mám hypo­téku, že mám účty. Ni­kto ne­chá­pal, že kvôli ich káve som po­tom mu­sela pra­co­vať do dru­hej ráno.

Ak môj čas nepo­va­žujú za hod­notný, po­tom ja ne­mám čas na nich.

Ak sa o teba ľu­dia ne­zau­jí­majú, ne­mala by si im po­má­hať. Ne­za­slú­žia si to.

Pre­stala som ponú­kať svoje služby za­darmo a na­sta­vila si cen­ník. Môj ži­vot je tak jedno­duchší a som cel­kovo šťast­nej­šia. Ľu­dia ma za­čali brať vážne. A tí, ktorí si ne­môžu moje služby dovo­liť majú vždy mož­nosť kom­pen­zo­vať to inak.

Tak na­prí­klad, keď nie­kto chce, aby som mu pred­ná­šala na kon­fe­ren­cii, vždy mi môže dať pries­tor pre re­klamu alebo as­poň lís­tky pre mo­jich zná­mych.

Ne­za­bú­daj, pr­vou oso­bou, kto­rej po­tre­bu­ješ po­môcť, si ty sama. A ak ťa po­moc iným ne­robí šťast­nou, tak to ne­rob.

Nie­kedy jed­no­du­cho mu­síš byť se­bec.

2. Keď máš po­môcť ľu­ďom, ktorí tvoju po­moc ne­oce­nia

Moja túžba pomá­hať iným je mo­jou naj­väč­šou sla­bos­ťou.

Chcem ľu­ďom pomá­hať, hoci o to nepo­žia­dali. Je­den kli­ent mal prob­lémy v práci. Môj tím celé dni ana­ly­zo­val veci. Nič sme si pri­tom neúč­to­vali, zále­žalo nám na ňom. A on sa na nás vy­kaš­lal. Te­raz ma nená­vidí.

Naj­jed­no­duch­šou ces­tou ako spra­viť z pria­teľa ne­pria­teľa je rada, ktorú nechce po­čuť.

Ľu­dia často nie sú pri­pra­vení ak­cep­to­vať po­moc. A je to v po­riadku. Všetko po­tre­buje svoj čas. Ne­mala by si ponú­kať svoje rady ľu­ďom, ktorí na ne nie sú pri­pra­vení. Me­nej drámy, viac času pre seba.

Komentáre