Tak veľmi tento čin po­tre­bu­ješ. Po­tre­bu­ješ od­pus­tiť, po­tre­bu­ješ, aby ti bolo od­púš­ťané.  Chceš sa po­hnúť ďa­lej, no sama vieš, že to bez toho ne­pôjde. Darmo sa bu­deš sna­žiť. Darmo zme­níš miesto či vy­me­níš ľudí. Ak to vo svo­jom vnútri ne­máš vy­spo­ria­dané, vždy osta­neš tam, kde aj si.

pexels-photo-29808

foto: pe­xels.com

Je ťažké od­pus­tiť ľu­ďom, ktorí ti ub­lí­žili. Je ťažké po­ve­dať im, ako ťa to ne­sku­točne zra­nilo. Na­miesto toho, aby sme sa po­sta­vili za seba, za svoje city a po­city, len sťažka pre­hl­tneme tr­pké slová a myš­lienky. Uve­do­mu­júc si viac ako tá druhá strana, že náš vzťah s ňou je oveľa dô­le­ži­tejší ako ne­jaké hádky či roz­pory.  S hra­ným úsme­vom na pe­rách si po­tra­sieme ruky so ži­vým klam­stvom a tvá­rime sa, že sme nad ve­cou. Ži­ješ  predsa iba raz, svet ide ďa­lej. Sna­žíš sa pre­sved­čiť samú seba. Ale aj tak sa stane to, čo nech­ceš. Celý svet beží až stra­ši­delne rýchlo, no ty si sa za­sekla nie­kde v dobe, pre kaž­dého za­bud­nu­tej.

Myš­lien­kami blú­diš stále k osobe, ktorá ti tvoj žiaľ spô­so­bila. Roz­pit­vá­vaš váš vzťah, každý váš roz­ho­vor, hádku. V jed­nej chvíli danú osobu ne­ná­vi­díš a v dru­hej chvíli si uve­do­míš, že pred­ne­dáv­nom ti tvo­rila väč­šinu tvojho sveta a stále ju máš rada.  Ne­ná­visť sa mení so smút­kom či in­tri­gami. Zrazu ne­vi­díš na tej osobe nič dobré. Máš pred očami len tvoju tupú bo­lesť, ktorú si za­ho­dila je­di­ným po­da­ním ruky. Teda as­poň na­oko si to tak uro­bila…

woman-happiness-sunrise-silhouette-40192

foto: pe­xels.com

Me­siace ute­kajú a ty sa sna­žíš ply­núť s da­vom.  Hr­nieš sa do­predu no­vým mož­nos­tiam. Za­mest­ná­vaš sa, ako naj­lep­šie vieš. Si ob­klo­pená ľuďmi, ktorí ťa majú radi a pod­po­rujú ťa. Sem tam pri­letí ne­jaká myš­lienka či spo­mienka. Nie­kedy sa sna­žíš rýchlo ju po­tla­čiť do úza­dia. Ino­kedy ne­chá­vaš spo­mienky voľne ply­núť.

Zmie­ru­ješ sa so všet­kým, čo sa ti pri­ho­dilo. Lie­či­teľ čas topí tvoju bo­lesť a uka­zuje očiam iný po­hľad na vec. Stala si sa iným člo­ve­kom.  Si osoba s ďal­šou skú­se­nos­ťou. Zo­sil­nela si, od­púš­ťaš a za­bú­daš.

Po­cho­pila si, že takto by si spá­lila len samú seba.  Po­cho­pila si, že ľu­dia okolo teba sa me­nia. Nie­kto príde, nie­kto od­íde ale tá osoba v zrkadle, tá ostáva stále.

Komentáre