Priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme sami. Dlho som tejto vete nechápala. Prečo by mi mali byť kamaráti ako rodina? Predsa, každý z nás má len jednu SVOJU rodinu, ktorá ho vždy podrží, podá pomocnú ruku, rozveselí a bude pri ňom stáť.

V mojom prípade to s tou rodinou až tak nie je. Samozrejme som vďačná mojim rodičom, starým rodičom, krstným rodičom za všetko čo mi kedy dali, ale niekde v polke nastal zlom. Zlom, ktorý ovplyvnil moje dospievanie a tie najlepšie roky. Jedného dňa ako keby sa mi všetci otočili chrbtom. Vtedy, keď som potrebovala počuť povzbudivé slová, som nepočula nič. Ba dokonca ešte ponižujúce, urážlivé vety, ktoré veľmi zaboleli a počujem ich dodnes. Naša domácnosť sa z jedného dňa na druhý rozdelila na dva tábory.  Názvy táborov sú jednoduché. Mama alebo otec. Ten, kto si vybral zlatú strednú cestu, to mal najhoršie. Presne to som bola a som ja. Keď som bola s mamou za dobre, počúvala som samé hnusné veci od otca. Keď som bola za dobre s otcom. tak som počúvala ešte horšie veci od mamy. Všetko sa to dialo vtedy, keď som ja potrebovala milé slová a podporu. Potrebovala som, aby mi ukázali, ktorá cesta je tá správna.

Áno, začala som chodiť poza školu lebo som si bola vedomá toho, že som sa nič neučila. Jednoducho som bola všade radšej ako doma. Nedalo sa tam učiť, pracovať na projektoch, jednoducho som sa tam chodila iba vyspať a čím skôr preč.  Začala som aj fajčiť a keď prišiel víkend, tak by ste ma našli v jednom z nočných klubov a diskoték v meste. Práve vtedy som začala moju vlastnú rodinu brať ako známych a moji kamaráti mi boli rodina. S nimi som sa cítila dobre. Dodnes mi ostali dve najlepšie kamarátky, s ktorými sa stretávam skoro každý deň.

unsplash.com

Kvôli nim by som dala aj ruku do ohňa. Dala by som im prvé aj posledné, keby som mohla. Dovolím si tvrdiť, že oni dve ma zachránili. Toľkokrát som mohla u nich spať, vyrozprávať sa im, pomohli mi aj finančne a nikdy nič nechceli naspäť. Tie neskutočné dni a noci, ktoré sme spolu prežili. Smiali sme sa úplne na všetkom okolo nás. Oni boli tie, ktoré ma vždy držali nad vodou. Vždy ma vo všetkom podporovali a pomáhali mi. Samozrejme, nebolo vždy všetko ružové ani medzi nami. S jednou z nich sme sa polroka nerozprávali a dokonca sme sa na ulici ani nepozdravili. Je úplne jasné, že ona chýbala mne a ja jej. Našli sme si dôvod na stretnutie a hneď sme si všetko  vyrozprávali. Všetko zlé, čo sa medzi nami stalo, nás posilnilo. Dokonca do takej miery, že sme už také silné, že nás nerozdelí naozaj nikto. Žiadny chlap, hádky, peniaze ani nové kamarátstva.Vždy sa k sebe vrátime, nech sa deje čokoľvek.

Chcela by som im poďakovať, že ma tak trochu zachránili. Chcela by som im poďakovať za podporu, milé slová a všetko, čo pre mňa kedy urobili. Sme tu stále pre seba vo dne i v noci. Moje kamarátky sú rodina, ktorú som si sama vybrala. A dnes môžem povedať, že lepšie som si už vybrať ani nemohla.