Končím s ospravedlňovaním sa za moju úzkosť
Life
Končím.
Už viac sa nebudem ospravedlňovať za to, keď mi ľudia vravia, že som ľadová ako snehová vločka alebo že so mnou nie je sranda. Nemôžem sa ospravedlňovať za niečo, čo nemôžem zvládnuť bez ohľadu na to, koľko antidepresív si dám, alebo koľko lekárov sa mi bude venovať.
A úzkosť sa nedá úplne vyliečiť. Vždy tu bude. Tam niekde v podvedomí, vieš, a keď budeš smutná prepukne celou svojou silou. Nie je to ako zlomená kosť alebo ako boj proti chrípke. Je to niečo, čo nemôžeš vrátiť späť. Nie je to niečo, čo len tak jednoducho zmizne.
Som unavená z neustáleho ospravedlňovania sa pred ľuďmi, ktorým je to jedno.
Všetko, čo som kedysi a stále hovorila bolo, „Je mi to ľúto,“. Ospravedlňujem sa teraz za to, že to chcem zrušiť, pretože mám pocit, že nemôžem dýchať. Je mi ľúto, že som niekedy veľmi smutná, niekedy veľmi tichá a nudná.
Vždy som mala pocit, že som len na obtiaž.
Možno je to preto, pretože sú dni, kedy sú úzkosť a depresia mojimi najlepšími kamarátmi. Možno je to preto, pretože vnútri zabíjam aj ten posledný kúsok optimistickej Radky. Možno je to preto, že sa cítim byť zlomená.
Možno že ľudia naokolo mňa nevedia ako reagovať na moju osobu s preplnenými myšlienkami, ktoré sa schovávajú v mojej hlave. Možno že som až príliš citlivá na život a ľudí okolo seba. Možno že som veľmi náchylná v týchto veciach.
Chcem s tým skončiť. Chcem skončiť s tým, že nemôžem zmeniť svoj nedokonalý život. Veď ho predsa milujem, načo sa teda ospravedlňovať? Ak nemôžete zvládnuť mňa takúto krehkú a zranenú, prosím, odíďte. Odíďte z môjho života.
Spravili by ste mi láskavosť.
Pretože sa nechcem už viac ospravedlňovať za to, že som človek. Skončila som s ospravedlňovaním za to, že som príliš citlivá alebo niekedy príliš tichá a chladná.
Som ľudská bytosť a nie robot. Nie, nikdy sa nebudem cítiť bezstarostná alebo pokojná. Nie som ten typ človeka. Vždy budem mať príliš veľa otázok. Vždy budem veľa snívať a veľa premýšľať.
Ževraj ma takto nezvládneš? Potom si teda nemôžeš zaslúžiť miesto v mojom živote, alebo hlavnú úlohu v mojej hre. Nezaslúžiš si, aby si ma poznal, keď ma nechceš prijať takú aká som, so všetkým, čo ku mne patrí.
Nezaslúžiš si, aby si ma miloval. A TY si ma nezaslúžiš vôbec.
