Láska. Už som ju zažila. A nie raz. Mala som to šťastie okúsiť jej mnohé podoby. Odmalička sa mi totiž dostávalo dostatok lásky od milujúcich rodičov. Trošku iný druh lásky som pocítila od svojho staršieho brata a sestry. Bola to taká láska, ktorá sa síce na začiatku podobala tolerancii, neskôr sa premenila na súperenie, no nakoniec sa z nej stalo silné puto, ktoré nás navždy spojilo.
A neskôr som spoznala ďalšie druhy lásky. Našla som spriaznenú dušu v podobe najlepšej kamarátky, zamilovala som sa do speváka z plagátu a zaľúbenie som objavila v zvieratách. Medzitým som tajne milovala minimálne štyroch spolužiakov, zbierala fotografie Brada Pitta a snívala o niečom, čo som poznala len z príbehov kníh a romantických seriálov.
No a neskôr som sa skutočne zamilovala. Aspoň podľa mňa skutočne. Bol to pocit nový, no zato silný. Bol vášnivý a zmyselný. Bola to jednoducho láska. Láska, ktorá ma nenechala spať, no vďaka ktorej sa mi na druhej strane konečne spalo dobre. Bola to láska, ktorá ma napĺňala, a vďaka ktorej som bola naozaj konečne šťastná. Bola to láska, kvôli ktorej som bola ochotná sa zmeniť a všetko jej obetovať. Bola to proste láska…
Ja som ale vždy snívala o inej láske. O tej filmovej. O láske, kvôli ktorej muži plačú do noci a ženy utekajú spred oltára. O láske, kvôli ktorej sú ľudia schopní umierať, a ktorá ja každý deň taká ako na jej začiatku.
Vždy som túžila milovať tak, ako Lilly milovala Marshla. Od ich prvého stretnutia, cez všetky drobné nástrahy, až po zvyšok života. Chcela by som mať po boku takého muža. Muža, ktorý by dokázal všetko vyčítať z môjho pohľadu. Muža, pre ktorého by som bola jediná na svete, a ktorý by ma podporil, nech by ho to stálo čokoľvek. Chcela by som proste milovať svoju druhú polovičku, svojho najlepšieho priateľa…
Chcela by som však milovať aj tak ako Rachel milovala Rossa. Chcela by som mať proste vo svojom živote niekoho, kvôli komu by sa mi oplatilo vystúpiť z lietadla. Niekoho, kto by ma miloval nezištne a verne. Niekoho, pre koho by som bola celým svetom…
Tak ako bola Bridget pre Marka Darcyho. Pretože vtedy by som mohla byť bláznivá, nedokonalá, no zato sama sebou. Milovala by som muža, ktorý by dokázal oceniť to, kým som, a ktorý by bol šťastný za to, že ma má.
No hlavne by som chcela milovať celý život. Aj napriek zákazom, aj napriek diaľke a iným ľuďom. Chcela by som milovať v dobrom, no chcela by som rovnako milovať aj v zlom. Chcela by som zažiť všetko to, čo bolo v Zápisníku jednej lásky. Pretože aj zomierala by som s pocitom, že v mojom živote bol vždy niekto, kto ma úprimne miloval…
Viem. Čím som staršia, tým viac si to aj sama uvedomujem. Šťastné konce sú len v rozprávkach. A filmová láska. Len vo filmoch.
No ja aj tak verím. Verím, že „snílkovia“ ako ja dostanú aspoň raz od života to, po čom tak veľmi túžia. A tak aj ja prežijem svoju filmovú lásku…
