Nie sme už deti.

Sme do­spelí ľu­dia.

Teda náš rok na­ro­de­nia o tom svedčí.

Máme sny, ty máš už za­mest­na­nie, ja stále štu­du­jem.

Vraví sa, že vtedy ak ex-par­tneri ve­dia byť pria­te­lia, tak sú dosť vy­spelí na to.

Si ten typ člo­veka, ktorý si je schopný za­blo­ko­vať ľudí len na správy.

Za­tiaľ, čo ja na všetko.

Nech­cela som to spra­viť.

Ne­mu­sela som ťa pus­tiť zas a znova. 

Svo­jím spô­so­bom som na to ne­mala dô­vod.

Chcela som.

pe­xels.com

Za­blo­ko­vala som si ťa, pre­tože si ma ne­za­slú­žiš.

Ne­za­slú­žiš si moju prí­tom­nosť v tvo­jom ži­vote a ani bu­dúc­nosť.

Za­slú­žiš si mi­nu­losť, tá ti patrí.

Pat­rím me­dzi tvoje spo­mienky.

Máš knihu s mo­jím me­nom na po­ličke.

Ni­kdy si ne­zvy­kol čí­tať li­te­ra­túru, ne­mys­lím si, že si to zme­nil.

Ne­za­slú­žiš si moje ahoj a ani moje do­vi­de­nia.

Za­slú­žiš si ti­cho a ig­no­rá­ciu.

Ne­za­slú­žiš si po­čuť môj smiech a vi­dieť ako mi oči žia­ria.

Ne­za­slú­žiš si vi­dieť moje šťas­tie a to ako tan­cu­jem na par­kete a ruky mám vo vzdu­chu akoby táto chvíľa mala byť na­veky.

Ne­za­slú­žiš si moje ob­ja­tie a ani nech­cem tvoje opité bozky, ktoré boli me­dzi mo­jimi snami.

pe­xels.com

Za­slú­žiš ši byť vy­ma­zaný z mo­jej prí­tom­nosti a bu­dúc­nosti.

Za­slú­žim si byť nie­koho prvá voľba, nie druhá, tre­tia…

Hoci som ke­dysi bola prvá.

Ne­mô­žem za to, že ma hľa­dáš.

Nech­cem bo­jo­vať o naše pria­teľ­stvo.

Nech­cem, aby si stál vo dve­rách a pri­chá­dzal a od­chá­dzal.

Roz­hodni sa raz už ko­nečne, či chceš od­ísť navždy alebo zo­stať.

Nech­cem tvoju úp­rim­nosť, ak druhý týž­deň máš masku a všetko od teba je fa­lošná pre­tvárka.

Nech­cem, aby si ve­del, čo ro­bím, kde som, ako sa mám, čo mám nové.

Hoci viem, že to bu­deš ve­dieť.

Bu­deš ve­dieť o všet­kom, čo ro­bím, lebo raz už taký si.

Rád veci zis­ťu­ješ.

Nech­cem ti ve­no­vať už ani kú­sok z môjho času, pre­tože si ho ne­za­slú­žiš.

pe­xels.com

Za­slú­žiš si byť mo­jou spo­mien­kou.

Spo­mien­kou toho, akým chlap­com si bol a už nie si.

Za­slú­žiš si to, aby karma prišla k tebe na kávu.

Ne­pra­jem ti nič zlé.

Chy­bo­vať je ľud­ské, len opa­ko­vaná chyba nie je chy­bou, ale ne­dos­tat­kom po­nau­če­nia.

Aj pria­teľ­stvo je niečo, o čo ak sa ne­sta­ráme, tak za­hy­nie.

Vy­bral si si to tak.

Niečo za­chrá­niš a niečo stra­tíš.

Taký je ži­vot.

Je o roz­hod­nu­tiach.

Bu­deš pre mňa ako duch, akoby si v miest­nosti ani ne­bol.

Bu­dem mať oči pre svet, nie pre teba.

Ne­pra­jem ti, aby si to za­žil.

Len vieš, všetko má svoju cenu.

Bo­huv­ďaka alebo bo­hu­žiaľ.

„To čo si mal, si si uve­do­mil až vtedy, keď už to ne­bolo možné vrá­tiť späť“-N.C.

Komentáre