Takto pred ro­kom som ne­bola pri­pra­vená zo­brať do rúk nič, tak ako som mohla byť pri­pra­vená na vzťah? Ne­bola som pri­pra­vená, aj keď som si mys­lela, že som. Ne­bola som to­tiž vy­rov­naná s tým, kým som bola pred­tým a kým som bola vtedy. Jasno som mala je­dine v tom, kým by som chcela byť, ale ani za nič som ne­mala pred­stavu, ako sa tým člo­ve­kom sta­nem. Ako som po­tom mohla hľa­dať niečo, čo je pre mňa správne? Aj keď som si mys­lela, že som do nie­koho za­hľa­dená, chla­pec, ktorý sa mi na­ozaj pá­čil, bol s naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou iba nie­kto u koho som hľa­dala spásu seba sa­mej. Vi­dela som v ňom aké­hosi môjho “Boha“, kto­rého mô­žem ob­di­vo­vať a mi­lo­vať tak, že za­bud­nem na seba a aj som za­budla.

A vieš čo? Skon­čila som ešte viac zlo­mená, ako som bola pred­tým a ne­zná­šala som sa za to, že som mu pod­ľahla. Načo je to teda dobré? Hľa­dať nie­koho, kto by ťa mal za­chrá­niť? Cí­tila by som sa po­tom pl­no­hod­notná a zrela? Cí­tila by si sa tak ty?    

tumblr_mr7f3uxvrt1qc91i1o1_540

foto: tum­blr

Nie­kedy ti na­padne, že chceš niečo vo vlast­nom ži­vote zme­niť a po­tom si uve­do­míš, že sa ti to vlastne cel­kom darí. Uve­do­míš si, ako sa do­ká­žeš po­su­núť a že vlastne všetky zlé veci boli na niečo dobré. Na­ozaj som sa chcela na­učiť vec, o kto­rej som vždy tu­šila, že je dô­le­žitá, pre­tože už ma na­ozaj ne­ba­vilo dí­vať sa na to, ako si sama nad se­bou zú­fam a rov­nako ma ne­ba­vilo sa na to po­ze­rať všade na­okolo.. Po­kiaľ ne­z­vlád­neš tento dô­le­žitý krok, rad­šej sa ani ne­snaž po­hnúť vpred. Ani ty ani ja. Je to vec, ktorú sa ne­nau­číme za deň, za rok a možno ni­kdy, ale mali by sme sa o to mi­ni­málne stále sna­žiť, pre­tože nás to raz možno do­behne a ne­mu­selo by to byť prí­jemné. Mňa to do­behlo…

Tým mys­lím, že by si sa mala učiť byť diev­ča­ťom, ktoré by malo mať v kaž­dej si­tu­ácii na pr­vom mieste vlastné hod­noty a zá­sady. Tým mys­lím nie od­str­ko­vať seba na úkor dru­hých. Tým mys­lím ne­stať sa seb­com, ale nie­kým kto bude po­znať sa­mého seba, a tým pá­dom bude ko­nečne ve­dieť po­cho­piť aj dru­hých. Tým mys­lím nie­koho, kto bude mať na pr­vom mieste seba za kaž­dých okol­ností. Vieš čo by to zna­me­nalo? Ne­zo­sy­pať sa z toho, že už si dl­h­šiu dobu sin­gle, ne­sťa­žo­vať si a byť hrdá na seba samú, ale hlavne na ži­votnú si­tu­áciu, v kto­rej sa práve na­chá­dzaš! V pr­vom rade ne­mô­žeš za to čo sa ti práve deje, v dru­hom rade to má pre teba ur­čitý, dô­le­žitý vý­znam…

Foto: unsp­lash.com

Po­viem ti, že som s tým mala ob­rov­ský prob­lém. Či už s vlast­ným ne­pri­ja­tím, alebo s tým, že som sa šla rozk­rá­jať pre dru­hých, len aby boli oni tí spo­kojní, ja som ostá­vala väč­ši­nou tá ne­spo­kojná, alebo už len s tým, že som ne­do­ká­zala trá­viť nie­ktoré chvíle, len tak sama so se­bou. Po­stupne som prišla na to, že to ide celé ruka v ruke a do­kým sa ne­prij­mem ja, ni­kdy ne­bu­dem spo­kojná s tým ako ma príjmu os­tatní.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Dnes mi už ne­vadí ská­kať sama na par­kete, alebo sa len tak pre­chá­dzať po meste. Do­konca som s tým spo­kojná, často veľmi spo­kojná. Jasné, sa­moz­rejme, že nech­cem byť po celý svoj ži­vot sama, kto by chcel? Ale te­raz si kvôli tomu ne­bu­dem odo­pie­rať veci, po kto­rých tú­žim len preto, že ich ne­mám mo­men­tálne s kým zdie­ľať. Pre­tože na­ozaj nie je nič zlé byť nie­kedy sama. Pred ro­kom by som to ne­do­ká­zala. Roz­mýš­ľala by som čo si asi o mne po­mys­lia ľu­dia. O tom, že sa pre­chá­dzam sama po meste so slú­chad­lami v ušiach, tan­cu­jem sama na par­kete, alebo idem sama napr. do di­vadla. Pri­pa­dala by som si, ako ne­jaký sa­mo­tár, ktorý nemá žiad­neho ka­ma­ráta. Ale to nie je pravda. Ja ka­ma­rá­tov mám. Veľa a skve­lých! Ale nie­kedy sa nič ne­vy­rovná po­citu dobre strá­ve­nej sa­moty.

Foto: puc­ker­mob.com

Bo­hu­žiaľ na­ozaj mô­žeš mať okolo seba ne­spo­četne veľa na­ozaj dob­rých pria­te­ľov, mô­žeš sa po­hy­bo­vať v spo­loč­nosti mno­hých zau­jí­ma­vých ľudí, ale žia­den z nich ti sku­točne ne­vy­plní práz­dnotu, ktorú v sebe máš, ne­po­vie ti od­po­vede na tvoje naj­dô­le­ži­tej­šie otázky a už vô­bec ti ne­po­vie kto v sku­toč­nosti si. Všetky tieto od­po­vede na otázky, sa ne­skrý­vajú ni­kde inde, iba v tebe. Prísť na to nie je nič ťažké, alebo ne­z­vlád­nu­teľné. Nie je to ani ne­jaký du­chovný stav, je to na­ozaj jed­no­du­ché a do­káže to každý, v to ve­rím..

Nie­kedy ti to však môže ro­biť prob­lém. Spoz­nať to, čo ťa naj­viac bolí, po­me­no­vať to a po­zrieť sa tomu tvá­rou v tvár. Nie­kedy, keď si veci pri­znáš, vy­ze­rajú oveľa hor­šie ako v sku­toč­nosti sú. Ale ako inak by si sa s nimi chcela vy­rov­nať? Kto to za teba urobí? Aud­rey Hepb­run raz po­ve­dala, že člo­vek má dve ruky. Jednu na to, aby po­má­hal dru­hým a druhú na to, aby po­má­hal sebe. Po­môcť sebe môže byť nie­kedy tak ťažké, až sa to pre­mení na ne­re­álne. Viem to z vlast­nej skú­se­nosti. Každý ti môže dá­vať rady, do­konca mô­žeš dá­vať rady dru­hým ty, ale dá­vať rady sama sebe a na­ozaj podľa nich aj žiť je sku­točný chal­lenge..

alooone

foto: tum­blr.com

To, čo tomu ce­lému, ale dáva vý­znam je, že po­čas to­hoto pro­cesu seba ob­ja­vo­va­nia, mô­žeš v sebe ob­ja­viť veci, o kto­rých si ani ne­tu­šila. Zo za­čiatku im možno ne­bu­deš ani ve­riť. A čo tak si už ko­nečne pri­znať, aká si vý­ni­močná a ko­nečne sa tak za­čať aj sprá­vať? Po­me­no­vať si to. Rad za ra­dom. Áno som síce tro­chu na­ivná a dô­ver­čivá, ale práve preto viem mi­lo­vať ce­lým srd­com a za­slú­žim si nie­koho, kto vo mne túto úžasnú vlast­nosť ob­javí alebo mu ju do­konca uká­žem sama! A takto na to choď a uprac si sama v sebe všetko, ne­bu­deš ľu­to­vať. Veď predsa keď vieš, že si od­daná a verná, prečo sa utie­kať k nie­komu, kto hľadá zá­bavku na jednu noc?! To nie je pre mňa.. Zbo­hom! Už ko­nečne vieš podľa čoho sa mô­žeš ria­diť. Žiadne mo­ti­vačné sta­tusy ani te­órie. OK možno majú v sebe veľa, ale do kelu, ty vieš predsa naj­lep­šie čo na teba platí a čo nie!

tumblr_n5tt0xq76w1re0zxno2_1280

foto: tum­blr

Te­raz už viem presne čo chcem, a preto ne­pot­re­bu­jem zú­fať. Ne­pot­re­bu­jem, lebo viem, že to čo chcem nie je len tak ho­cičo, niečo čo mi príde pod nohyOplatí sa mi ča­kať na niečo, čo sa bude ku mne ho­diť, pre­tože sa už po­znám. Sa­moz­rejme často sní­vam a pra­jem si aby to už prišlo, práve te­raz, aby som práve te­raz na­šla toho svojho Pána Bož­ského, ale z ne­ja­kého dô­vodu to asi ešte nie je vhodné.. Roz­mýš­ľať nad tým, prečo to tak je ma bo­hu­žiaľ ne­smierne vy­čer­páva… To, čo za ten čas, keď ni­koho ne­máš mô­žeš ro­biť, je spoz­ná­vať toho naj­dô­le­ži­tej­šieho člo­veka v tvo­jom ži­vote, a to si práve TY ! Tak choď na kon­cert aj sama ak chceš, krič, smej sa na­hlas a ne­boj sa, veď o všetko je po­sta­rané…

Za­tiaľ máš veľa času na to, aby si sa mi­lo­vala taká aká si, so svo­jimi chy­bami, ne­do­stat­ka­mi a pádmi. Keď spoz­náš samú seba po­cho­píš, čo je pre teba správne a čo od ži­vota nie len chceš, ale hlavne po­tre­bu­ješ. Hlavne sa na­učíš vá­žiť si samú seba, pre­tože už bu­deš ko­nečne ve­dieť, čo mô­žeš po­núk­nuť a to mi ver, že toho máš v sebe celé ne­ko­nečno. Tvoja hod­nota je ne­vy­čís­li­teľná. Keď na to ko­nečne prí­deš, raz od­ha­líš člo­veka, ktorý spĺňa tvoje po­žia­davky veľmi ľahko.

tumblr_ob1elparVz1riowtoo1_500

foto: tum­blr


Ja ti pra­jem, aby si sa ko­nečne po­cho­pila.
Ak sa cí­tiš ne­šťastná vo vzťahu, ak cí­tiš, že ešte ne­vieš kým si, rad­šej si daj pauzu pre seba a na všetko si pekne od­po­vedz. Je toto to, čo chcem? To, čo si za­slú­žim? Ne­mám na viac?! Nie­kedy ťa vie ne­správny vzťah po­zna­čiť na­toľko, že si bu­deš so se­bou niesť rany ešte roky… Nemá to zmy­sel. Hlavne sa pro­sím ťa ne­daj okla­mať, že byť sin­gle je niečo zlé, trápne alebo smutné! To, čo je sku­točne smutné je ne­ve­dieť byť sám! Pre­lie­ta­vať zo vzťahu do vzťahu, len aby si ná­ho­dou ne­os­tala so svo­jimi myš­lien­kami… Choré… Je to na­opak krásny pries­tor na sní­va­nie, túžby a hľa­da­nie sa do­kým sa ne­náj­deš, tak ne­do­voľ ni­komu, aby ti brá­nil vo vlast­nom se­ba­roz­lete len kvôli tomu, že on na to celé ešte ne­doz­rel. Bu­duj v sebe tie kvety, ktoré budú vo­ňať tak krásne a vzácne.. Chcem, aby si po­cho­pila, že zá­leží len na tebe…

Ho­vorí sa, že člo­vek vraj vždy hľadá to, čo po­tre­buje. Nie­kedy roz­mýš­ľam o opaku to­hoto tvr­de­nia. Čo ak člo­vek, ča­sto­krát hľadá len tú jeho zle zau­ží­vanú pred­stavu o ide­ál­nom vzťahu alebo ži­vote, aby mu ot­vo­rila oči a ko­nečne pri­šiel na to, čo po­tre­buje sku­točne. Ja som si mys­lela, že po­tre­bu­jem chlapca, ale pri­tom som po­tre­bo­vala seba. Vždy keď som po­tre­bo­vala od nie­koho po­moc, po­mohla som si sama. Ni­kto mi ne­há­dzal do vody ko­leso a keď nad tým te­raz tak pre­mýš­ľam, mys­lím, že by mi ani ni­kto ne­do­ká­zal po­môcť lep­šie.

Komentáre