Neviem, ako by som začala. Je to už dlho, čo som skutočne písala. Ale cítim, že mi to chýba a potrebujem sa niekde odreagovať, „vyplakať“. Potrebujem si dopriať čas pre seba.
Čo sa stalo? No, takto drahá, poznáš ten úžasný pocit, keď sa zrazu všetko začne uberať tým správnym smerom? Ja som to dlho nepoznala, lebo vždy sa niečo pokazilo alebo išlo úplne mimo plánov. Naozaj, nerobím si srandu, vždy sa našlo niečo, prečo sa situácia zmenila alebo sa plány neuskutočnili.
Teraz je však všetko inak
Našla som si prácu v obore, popri tom stíham brigádu na odreagovanie sa, píšem diplomovku, začínam prerábať byt, stíham priateľa, súkromný život. No priznám sa ti, drahá, nie je všetko také ružové, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Aby všetko fungovalo a mohla som si povedať, že všetko ide podľa plánov, každá aktivita ma zamestnáva na 110 % a obe vieme, že je to už dosť. Nehovorím, že som nezničiteľná a niekedy mi tie percentá neklesnú do nižších čísel.
View this post on Instagram
Ale vieš čo? Je to v úplnom poriadku! Nie som stroj ani superčlovek. Možno, bohužiaľ, možno chvála Bohu. Neviem. Ale dôvod, prečo som začala dnes písať? Aby som si aj ja pred sebou priznala, že je v poriadku nevládať. Je v poriadku z času na čas poľaviť. Je v poriadku z času na čas vypnúť hlavu. A u mňa platí, pokiaľ to nevidím, tak si to nepriznám, lebo hádam si nepriznám, že som slabá, alebo že niečo nezvládam.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
