Sú momenty, v ktorých máme chuť vykričať celému svetu, čo máme na srdci. Občas je pre nás tým celým svetom len jedna osoba, ktorá si ukradla naše srdce. Chceme jej vyznať lásku, no keď máme otvoriť ústa, zrazu dostaneme strach. Tie slová nejdú von a my pochybujeme o tom, či je to dobrý nápad. „Milujem ťa“, sú síce len 2 slová, no nedajú sa vrátiť späť.
Poznáš to? Či je tvoja láska platonická a daný človek netuší o tom, čo k nemu cítiš, alebo si vo vzťahu, v ktorom toto vyznanie ešte nepadlo. Tvoje vnútro je plné motýlikov a tepla, ktoré v ňom vyvolali oči niekoho iného. Už si si sama pred sebou priznala, čo pre teba znamená. Viac, než ktokoľvek iný. Je čas, aby o tom aj vedel.
Milujem ťa. Miluješ ma?
Keď si pri ňom, tvoje vnútro chce kričať, no teba pohltí panika. Čo ak sa strápnim? Čo ak mi lásku neopätuje? Čo ak zistím, že to nemyslím vážne? Čo bude ďalej? To všetko ťa zastaví a presviedčaš samu seba, že bude lepšie, ak by to povedal prvý on. Rozhodneš sa radšej čakať, než by si mala vziať na svoje plecia vyznanie, ktoré znamená tak veľa. Lenže, možno robíš chybu.
Možno už nebude ďalšia príležitosť na to, aby si tie 2 slová konečne vyslovila. Možno je on tak nesmelý, že neverí, že k nemu môžeš cítiť to isté. A tak sa tomu budete obaja vyhýbať, až to celé pokazíte. Svoje city by si nikdy nemala skrývať. A už vôbec nie sa za ne hanbiť.
„Milujem ťa“ sú krásne slová, tak sa ich neboj vysloviť. Snáď aj tie najkrajšie, ktoré komu môžeme povedať. Využi svoju šancu, veď život je risk, ale aj zisk. Lepšie je predsa poznať odpoveď druhej strany, ako tŕpnuť v neistote a o naplnenej láske iba snívať.
