Nedávno som v jednej online skupine pre ženy videla príspevok, ktorý ma prinútil zamyslieť sa. Zamyslieť sa nad tým, čo pre ženy znamená skutočná láska. Mám pocit, že niektoré sú spokojné s partnermi, s ktorými ani nie sú šťastné, len aby neboli single. Alebo sa uspokoja s málom, pretože snáď majú na očiach ružové okuliare dlhšie, než je to nutné.
V tom príspevku sa anonymne žena pýtala na názor iných. Je totiž v niekoľkoročnom vzťahu s mužom, ktorý jej na rovinu povedal, že si s ňou nevie predstaviť budúcnosť. Samozrejme, že ona túžila po tom rozprávkovom „navždy“. Nuž, na tie slová som pozerala, ako keby som ani neverila tomu, čo to čítam. Prečo sú vôbec spolu? Prečo ona stráca čas, ak si svoj život predstavuje inak? Môže človek milovať, no vedieť, že je to len dočasné?
Skutočná láska má vždy málo
Keď sa človek zamiluje, predsa nemá nikdy dosť. Človek, ktorému dá svoje srdce, je človekom, s ktorým by najradšej trávil každú minútu svojho života najbližších, minimálne 50 rokov. Ak si nájdeme spriaznenú dušu, život s ňou jednoducho plynie a z prítomnosti sa stáva budúcnosť tak rýchlo, že si to neuvedomujeme. Robíme si plány, máme sny, predstavujeme si, čo nás spoločne čaká.
No ak sa pozeráš vpred a svoju polovičku pri sebe v obraze šťastného života nevidíš, potom ti na nej zrejme nezáleží. Tak, ako mužovi, o ktorom bol ten príspevok. Nik z nás nevie, čo medzi nimi je, no randiť s niekým roky a nemyslieť to s ním vážne, je podľa mňa len obyčajné využívanie. Zábava? Se*? Nehovoriac o tom, že počuť také slová by zlomilo srdce nejednej z nás.
Je to, akoby si dostala facku. Žiaľ, ak sa ani po nej nepreberieš, ostaneš jedného dňa veľmi sklamaná. Toho dňa, keď ti dá zbohom, pretože myslel naozaj, že s tebou nevidí budúcnosť. V láske totiž chceme brať všetko alebo nič. Buď to myslíme vážne alebo si dáme jasne najavo, že toto vlastne ani vážny vzťah nie je. Skutočná láska je o sne, že spolu zostarnete, nie o krutých slovách, že sa toho nedočkáš.
