Vrátila som sa na miesto, kde som prvýkrát uvidela tie nádherné hnedé oči. Videla chlapca, ktorý bol sklamaný láskou. Presne tak ako ja. Bola som naivná, keď som dúfala, že ťa tu stretnem. Sadla som si na lavičku a spomínala. Tlačia sa mi slzy do očí, keď tu vidím všetko na vlas rovnaké ako pred 3 rokmi. Všetko okrem teba.
Neobviňujem ťa za nič. Sama dobre viem, aká dokážem byť neznesiteľná. Och chlapče, tak veľa sme spolu zažili. Smiali sme sa ľudom, ktorí nás chceli rozoštvať. Plánovali spoločnú budúcnosť do každého detailu. Boli sme zamilovaní. A nič nebolo dôležitejšie.
Som rada, že som našla odvahu prísť sem. Bolo to naše miesto. Ukrývajú sa tu naše tajomstvá, dlhé rozhovory, bozky.. Zavrela som oči, zhlboka sa nadýchla a rozprávala som Bohu presne to, čo som mala povedať tebe.
Vážila som si každú chvíľu s tebou. Niekedy som bola prehnane žiarlivá. Bála som sa o teba. Bola som zvedavá kde si, s kým si, čo robíš. Verila som ti, naozaj. No neovládla som ten pocit, že tu nie si so mnou. Chvíle bez teba boli pre mňa hrozné. Nenávidela som, keď si sa neozval a šalela som, keď som netušila čo je s tebou.
A teraz, po 3 rokoch som sa sem vrátila. Sama. Bez teba.
Nebola som pripravená prísť sem a vidieť naše zážitky. Tam, presne tam, pri tom strome si mi dal prvú pusu. Tam, pri rieke si mi povedal, že ma ľúbiš. A tu, na tejto lavičke sme začali našu budúcnosť.
Je to zvláštne, ako mi chýbaš. Priznávam, často na nás myslím. Na to čo bolo, čo mi to dalo. Zamilovala som sa do chlapca, ktorému nevadila moja minulosť a ľúbil ma takú, aká naozaj som.
Ach. Chýba mi to. Chýbaš mi ty. Chýbajú mi naše spomienky. No viem, že keď sa raz stretneme, nebudem taká, akú si ma pamätáš.
Som žena, ktorá je prajná. Žena, ktorá milovala a bola milovaná. Vždy budem bláznivá a stále si ťa budem doberať. Keď sa mi pozrieš do očí, uvidíš sebavedomú ženu, ktorá je šťastná. Osud zariadil veľa vecí za nás. Snáď zariadi aj to, aby som sa ti mohla bez akýchkoľvek výhovoriek povedať, že som šťastná.
