Smiech – milovanie – nepochopenie – problémy – hádky – stres – sklamanie – sľuby … Máš pocit, že niť týchto emócií veľmi dobre poznáš zo svojho vzťahu? Že láska pre teba znamená jeden kolotoč, ktorý sa častejšie drží pri zemi ako hore vo vzduchu? Alebo si s partnerom už tak dlho na dne, že nemáš silu znova bojovať o to, aby ste sa pohli ďalej?
Láska v nás dokáže prebudiť množstvo citov, aj takých, o ktorých si netušila, že ich v sebe máš. Pre ňu v sebe nájdeš neskutočnú silu, ale rovnako ťa dokáže vyčerpať tak, že úplne rezignuješ. Niekedy to vyvolajú neustále konflikty, inokedy stereotyp, ktorý ti už lezie na mozog.
A tak sa pýtaš samej seba, čo robiť. Bude to ešte niekedy lepšie alebo to ukončiť, aby si sa z toho celého nezbláznila?
Existuje mnoho vecí, ktoré ti vo vzťahu môžu brať energiu. Nielen tak, že sa v jeden deň cítiš byť unavená. Ale tak, že každý večer pred spaním rozmýšľaš iba o tom, že nie si v hĺbke svojej duše naozaj spokojná. Podvedome vieš, že potrebuješ zmenu, no strach z opustenia „istoty“ je stále silnejší.
Sme spolu dlho, nemá zmysel to ukončiť. Čo ak si už nikoho nenájdem? Snažíš sa nájsť dôvody, prečo vydržať. Tie ťa prinútia nič neriešiť. No keď príde ďalší večer, opäť sú tu výčitky. A aj tie ťa už poriadne unavujú. Zdá sa, že si sa ocitla v jednom bode, z ktorého sa nevládzeš pohnúť. No čím dlhšie to tak ostane, tým ťažšie bude znova sa rozhýbať.
Aj keď láska prináša so sebou ťažké chvíle, jej zákonitosť káže, že budú aj lepšie. Preto, ak si kvôli nej dlhodobo nešťastná, keď ti vzala radosť a chuť do života, potom o nej viac hovoriť nemôžeš. Je čas poriadne sa nadýchnuť, nechať všetko, čo ťa ťaží za sebou a ísť na novú kapitolu.
Nebude to ľahké, ale dá ti to šancu zobudiť sa. Niekedy jednoducho musíme veci nechať tak. Nezachraňovať dookola niečo, čo sa už nedá. Spáliť mosty a začať nanovo. Dať šancu samej sebe znova byť šťastnou.
