Neviem, či je to teplom, drinkami, ktoré pijeme, ako keby ani neobsahovali alkohol alebo pohľadom na opálené telá a slnko odrážajúce sa v ľudských očiach. No leto má zvláštnu moc, najmä, čo sa týka vzťahov. Romániky ako z filmu a pocit, že všetko je dokonalé, však v nás ostáva iba do momentu, kým na jeseň nezačnú padať listy zo stromov.
Viem, o čom rozprávam, veď práve v týchto dňoch ma začína realita zobúdzať zo sna. Akoby som počas leta mala zažmúrené oči, ako keď si zabudneš slnečné okuliare a neuvedomovala si, že to, čo bolo medzi nami, bol iba flirt. Možno som si len nechcela pripustiť fakt, že o pár týždňov na tú eufóriu zabudnem.
A možno som to aj podvedome tušila, no kto by sa chcel obrať o všetku tú vášeň?
Vstúpil si do môjho života ako cudzinec, pri ktorom som mala pocit, že sa začína môj ľúbostný príbeh. Netrvalo to dlho, než sme sa začali vídavať čoraz viac, veď času bolo dosť. Dovolenky, pohodová atmosféra, večerné posedenia bez ohľadu na to, či bol piatok alebo utorok. Pohár vína v ruke a pohľad na mladých ľudí, ktorí si tieto dni užívali rovnako.
Smiech a dlhé rozhovory večer vystriedalo ticho, v ktorom sa ozývali iba naše vzdychy. Boli sme hore až do rána a iba tak ležali vedľa seba, až kým sme neuznali, že je čas ísť domov. Veď o chvíľu sa aj tak uvidíme, však? No ako plynuli týždne, začalo medzi nami panovať isté napätie.
Ja som premýšľala nad tým, či to má aj budúcnosť a ty si sa možno práve toho zľakol. Veď nikto z nás si nehľadal vzťah, bola to len zábavka. Či? Možno som naivne dúfala, že my nebudeme ten prípad. No čím bol september bližšie, tým viac sme mysleli na to, že sa opäť vrátime do kolotoča našich bežných životov.
Naša láska ochladla pomaly presne tak, ako nenápadne prišli prvé daždivé dni. Aj keď sa po nich môže objaviť babie leto, to naše definitívne skončilo. Ktovie, či by sme vôbec niekedy mali šancu. Ktovie, či sa možno ešte niekedy naše cesty spoja. Viem len jedno, toto leto bolo naše. Na to ďalšie radšej zabudnime.
