V dnešnej dobe mnohí spomíname na časy minulé, keď sme si pod pojmom oslava predstavili plný klub, kávu s kamarátkami, či rodinný obed. Nezáleží na tom, do akej miery bola „bujará“ predstava, dôležitá bola radosť, ktorú nám prinášala.
V najlepších rokoch strednej školy bol dôvodom na oslavu každý piatok. Dnes mnohých z nás netešia ani narodeniny, pretože máme hlavu v smútku, že ich nemôžeme oslavovať podľa našich predstáv.
Kde sa oslavovanie vôbec zobralo?
Neviem, či patríš k milovníkom dejepisu ako ja, no aj tak si myslím, že nikto z nás nepochybuje, že to začalo už dávno. Či už rímske „chlieb a hry“ alebo predstava akejkoľvek dávnej zábavy často zahŕňala veľké stoly plné jedla, tanečné sály, a samozrjeme, víno. Pôvod rôznych príležitostí na oslavu (a osobitne zvykov pri nich) je rôzny, toto však majú vo svojich obdobách väčšinou spoločné až do dnes.
Oslava, ako taká, môže byť v kruhu najbližších alebo vo veľkom. Aj keď si uvedomujem, že sú ľudia, ktorí tieto príležitosti nemusia, myslím si, že vždy sa dá nájsť aspoň jedna drobnosť, ktorú na nich obľubujú. Trebárs to víno alebo jedlo. 🙂
Oslava či blahoželanie v dnešných podmienkach
Podľa môjho názoru blahoželanie v písmenach cez sociálne siete nikdy nenahradí ten pohľad, keď v očiach človeka vidíš, že ťa má skutočne rád. Pre mňa je ten pohľad dokonca viac, ako samotné slová. Oslava cez vidoechat nikdy nenahradí smiech a rozliaté „poldecáky“ na internátnej izbe. Žiaľ, taká je doba a my sa musíme tešiť aspoň z vymožeností, ktoré nám poskytla. Keby neboli sociálne siete, nemali by sme žiaden kontakt? Je desivé si tento scenár vôbec predstaviť, keďže nám ľudia chýbajú, aj keď vieme byť s nimi vo virtuálnom kontakte v podstate kedykoľvek.
A čo je na tom najšialenejšie? To, že keď nám niekto, na kom nám naozaj záleží, nenapíše na niektorú zo sociálnych sietí, vie nás to reálne zamrzieť. Že napriek tomu, že mu táto skutočnosť musela byť na základe upozornenia známa, neobťažoval sa. Je dôležité vážiť si ľudí, ktorí si na nás spomenuli, aj keď je to možno pre mnohých iba povinnosť a úprimnosť pohľadu do očí sa stráca. Napriek všetkým týmto skutočnostiam, tých zopár sekúnd a napísaných písmen vie potešiť, dojať a znamenať tak veľa.
Vždy treba hľadať dôvod na oslavu
V každom dni sa nájde niečo, čo sa dá osláviť. A aj keď absolútne nevyvraciam predstavu „ruky hore“, myslím skôr vnútorného pocitu radosti. Aby sme sa nezabudli tešiť zo života. Je dôležité vidieť maličkosti, ktoré vedia rozjasniť náš svet. Vedomosť byť hrdá na svoje úspechy, aj tie drobné. Na mnohých z nás prichádza úzkosť či depresia. Nenechajme si pocitmi zobrať radosť.
Aj keď je teraz všetko zložité a komplikované, nezabudnime, akí sme boli predtým. Občas mám ja sama strach, či ostanem rovnaká. Bola som dievča, ktoré rado chodí na párty. Milovala som život na internáte. Mám tie najlepšie kamarátky na svete. Som extrovert, ktorý miluje spoločnosť, miluje byť v jej centre. Budem, keď to všetko skončí, rovnaká? Budem sa vedieť socializovať? Po toľkom čase strávenom doma?
Jeden môj veľmi dobrý kamarát sa ma opýtal, či sa neobávam toho, že po skončení toho všetkého, moje kamarátstva a vzťahy nebudú rovnaké. Myslím si, že nebudú. Ale neboli by bez ohľadu na situáciu. Treba ich budovať, treba na nich pracovať. Iste, odlúčenie im neprospieva, ale ja chcem veriť tomu, že ak na nich budem pracovať, putá sa opäť spevnia. A že tým najväčším dôvodom na oslavu bude, že sme všetci zdraví a opäť spolu.
