Láska. Jedno slovo a päť písmen, pri ktorých jednej z nás v hlave skrsnú tie najkrajšie veci, zatiaľ čo druhá sa tomuto slovu oblúkom vyhýba. Čo sa vlastne pod týmto pojmom skrýva?
Láska ako taká má veľa podôb. Môže to byť láska k miestu, k človeku alebo aj k jedlu. Je to však presne tá emócia, pri ktorej máš pocit, že tebou prešlo 220 voltov? Alebo je to vtedy, keď kvôli nej nedokážeš v noci spať? Popravde, sama nedokážem vysvetliť, čo toto slovo presne znamená. Som človek, ktorý si dlho myslel, že tento cit mu vo svojom vnútri chýba. Bola som označovaná za bezcitnú, lebo neviem svoje city prejaviť.
Nie je to tak. Len musí prísť ten správny moment, aby som sa rozhodla ich ukázať. A možno som ju prejavovala vždy, len si to nikto nevšimol. Veď lásku vie človek prejaviť aj tým, že ráno nespraví raňajky len sebe, ale aj svojmu súrodencovi. Alebo keď ráno odchádza ocko do práce a ty mu povieš, aby si dával na cestách pozor. Alebo tým, že umyješ riad, pretože vieš, že to mamina neznáša. Láska sa predsa dá vyjadriť úplne obyčajnými vetami.
Príď skoro. Zapni si pás. Buď dobrá.
Len by sme sa mali naučiť láske načúvať. Usmiať sa na toho, kto nám popraje dobré ráno. Aj táto osoba nám predsa prejavuje lásku. Chcela by som, aby sme sa naučili oceniť to, čo máme. Vážiť si ten najkrajší cit, ktorý nás v živote stretne. Práve on nás bude sprevádzať životom a ak mu budeme načúvať, bude nám krásne.
Spomeň si na tento text, keď ti prinesie priateľ alebo manžel raňajky do postele. Keď ťa večer pred spaním pobozká tvoje dieťa. Keď ti tvoji rodičia zavolajú len preto, aby vedeli, že si v poriadku. Alebo aj keď pôjdeš ulicou, na ktorej si sa ako dieťa hrala.
Z úvah Malého Blázna
