Milovať niekoho je krásny pocit. Byť milovanou ženou ti dáva odvahu. Keď ťa niekto miluje, dáva ti nádej, že všetko môže dopadnúť dobre. Po boku milovaného človeka sa ničoho nebojíš. Avšak, čo sa stane potom, keď sa z milovaného človeka stane len spomienka? Zamyslela si sa nad tým? Prečo je niekedy tak ľahké sa zamilovať, no odmilovať sa trvá dlhšie?
Ak si milovala niekoho, s kým to už skončilo, asi tomu rozumieš.
Nosíš v srdci spomienku na niekoho, kto už nie je v tvojom živote. V miestnosti plnej ľudí hľadáš stále JEHO, jeho oči, jeho postavu a jeho charizmu. Vieš, že vždy keď si ho videla, triasla si sa a cítila si sa zamilovane. Nikdy by si si nepomyslela, že niekedy ho chytíš za ruku posledný krát, že si niekedy dáte posledný bozk a že sa niekedy posledný krát uvidíte.
Spomienky sú krásne a je ťažké si priznať, že milovaný človek už nie je po tvojom boku. Pretože keď niekoho miluješ, je ťažké nechať ho ísť a už ho nikdy nevidieť. Je ťažké pustiť sa ho a zaželať mu šťastný život. To ty vôbec nechceš. Keď niekoho miluješ, občas si sebecká a chceš, aby bol daný človek šťastný s tebou. Chceš s ním stráviť celý život a nevieš si predstaviť, ako budeš bez neho žiť.
Avšak, jedného dňa budú aj krásne spomienky len niečo, na čom sa zasmeješ. Nájdeš svoje skutočné šťastie – také, ktoré ťa neopustí a bude ťa milovať aj v tých najťažších chvíľach. Spomienky na muža, ktorého si kedysi milovala, sa budú vzďaľovať a postupom času aj zabudneš, akej farby mal oči.
Budeš vyliečená z nešťastnej lásky. Bude to preto, pretože spoznáš skutočnú lásku. Lásku, ktorá nikdy neodíde, ktorá bude trpezlivá a bude na teba čakať (lebo príde až vtedy, keď budeš pripravená). Pre túto lásku sa ti oplatí žiť. Neboj sa drahá, všetko bude tak, ako má byť.
