Neverím na osud, no verím, že ty si mi súdený
DatingOsudová láska. Toľko sa o nej hovorí, píše, točia sa o nej filmy. Ale čo reálny život? Naozaj je možné, že každý z nás má lásku predurčenú osudom? Čo sa neho týka, nie vždy verím, že všetko je vopred vpísané vo hviezdach. No keď som stretla teba, začala som veriť, že ty si mi súdený naozaj bol.
Ako by bolo potom možné, že sa dvaja úplne cudzí ľudia stretnú tak náhodne a vo chvíli, kedy by to nikto nečakal? Ako je možné, že práve títo dvaja v sebe navzájom objavia niečo, čo im dovtedy chýbalo, aj keď o tom nevedeli? A do tretice, ako je možné, že zrazu si nevedia bez seba predstaviť život?
Nie je to zvláštne? Ale zrejme práve o tom láska je. Prekvapí nás v každom ohľade. Mňa prekvapilo to, ako hlboko si sa mi vryl do srdca a mysle. Prišiel si do môjho života a všetko bolo zrazu iné. Krajšie a ťažšie zároveň, prirodzenejšie, vášnivejšie, pohodovejšie. Vyčaruješ mi úsmev na tvári aj vtedy, keď pri mne nie si. Stačí, že na teba pomyslím.
Si len náhodným človekom, ktorý sa mi dostal do cesty alebo mojím osudom, ktorý tu pre mňa bude už navždy? A čo som ja vlastne pre teba? Chcem veriť, že odpovieš osudová žena. Žena môjho života. Pretože áno, ja sa teraz nebojím povedať, že si mužom toho môjho. Neviem, kto mi ťa poslal. Či to bol Boh, vesmír, osud, Amor so svojím šípom alebo naozaj len obyčajná náhoda. Ak to bola ona, potom milujem náhody.