Pieseň, návšteva dávneho miesta alebo len jeho zmienka, zahliadnutie konkrétneho človeka, počutie určitého slova, skrátka čokoľvek, čo v tebe spustí nával emócii zvaných jedným slovom – nostalgia.
Čo je to vlastne nostalgia? Je to nejaký pocit, emócia alebo skôr stav, ktorý v človeku vyvoláva nával viacerých pocitov. Môže to byť smútok, hnev, radosť, láska, šťastie. Sú iba dve možnosti, ktorými sa môžeš vydať, ak ťa nostalgia pohltí.
„Zlá“ nostalgia
Keď si nejakým spôsobom spomenieš na minulosť, no tieto spomienky ti vytvárajú bolesť, otvárajú staré rany, pripomínajú ti tvoje poklesky, chyby, pády, telo na to reaguje tak, že si zakryješ oči, aby si tú vidinu zo svojej hlavy čo najrýchlejšie vymazala. Možno sa opäť vynoria nejaké výčitky svedomia, nespokojnosť s minulosťou a túžba na všetko zabudnúť. Ak ťa chytí tento stav, mám tu zopár rád ako si s tým poradiť:
Skús si prehrávanie tohto filmu zastaviť, nedávaj tomu energiu, nenechaj aby sa ti tento scenár prehrával dlhšie ako ti je príjemné.
Meditácia. Nádych, výdych. Sleduj ako ťa minulosť chce ovplyvniť, ako ti tvoje myšlienky chcú urobiť bolesť. Pripomeň si, že je to už za tebou a mysli na prítomnú chvíľu.
Pusti si veselú hudbu alebo nejakú komédiu. V kľude to môže byť niečo absurdné, čo si videla aj sto krát, uvidíš, že spomienky na minulosť sa dostanú do úzadia, aj keď ešte môžu občas vytŕčať rožky.
Čaj z medovky, alebo hocičo teplé. Je viac pravdepodobné, že človeku sa vynárajú takého spomienky práve vtedy, keď chce ísť spať. Tak sa upokoj a naplň svoj pôvodný účel.
Ak sa ti to nedarí, môže sa pochytiť mierna panika, skús si vtedy prosím pripomenúť tieto slová : Je to minulosť, zvládla som ju po svojom. Zvládla som ju tak, ako som to vtedy uznala za vhodné. Teraz sa mi to zdá ako úplne nesprávna vec. Ale ja som sa od vtedy zmenila.
Som uvedomelejšia a lepšia a môžem sa z toho len poučiť. Nabudúce to určite neurobím tak, ako vtedy. A môžem byť za to vďačná, lebo keby si to neuvedomím, tak robím tú istú chybu stále dookola. Takto už viem ako nabudúce na to.
Alebo si povedz, čo ťa ukľudní. Môžeš mať, samozrejme vlastnú verziu. A to, čím sa presvedčíš sama, má nakoniec najväčšiu silu.
„Dobrá“ nostalgia
Tvoje spomienky sa ti páčia. Najradšej by si čas vrátila späť a prežila ich znova. Či už to bola láska, práca, výlet, školské časy – cítiš, dokonalé šťastie. No zároveň cítiš aj trochu bolesť, že už viac tieto spomienky nie sú v prítomnosti aktuálne. Prítomnosť je iná.
Už možno nie si v kontakte s ľuďmi, s ktorými si bola kedysi každý deň, už nechodíš do školy, už máš úplne inú prácu. Na rozdiel od tých pocitov, ktoré som písala vyššie, tento druh melanchólie v tebe prebúdza úplne iné pocity. Zrazu sa pristihneš, ako sa usmievaš, keď si spomenieš na niečo alebo na niekoho. Prehrávaš si tento film dokola a dokola, a vieš, čo sa môže stať?
Zrazu nemáš pocit nostalgie len pár minút, ale aj pár dní. Ako to? Prehrávaš si spomienky, pátraš vo svojej mysli po ďalších, každá spomienka vyvolá ďalšiu, ktorá v tebe vzbudí ešte silnejšie pocity šťastia. Ale pozor! Je to iluzórne šťastie. Pretože teraz žiješ v minulosti a nie v prítomnosti.
Zrazu sa ti prítomnosť zdá ako niečo zlé. Chceš sa vrátiť späť. A tá túžba už nie je ilúzia, je to reálne. Premietaš si, čo by teraz bolo, keby som vtedy urobila niečo tak alebo onak. Možno by to bolo stále súčasťou môjho života. Zožieranie sa s „keby“ je to najhoršie, čo môžeš urobiť pre svoju prítomnosť.
Preto si pripomeň: Kedysi som urobila rozhodnutie. Chcela som to tak, chcela som ukončiť tieto vzťahy a väzby, chcela som navštíviť iné miesta, chcela som mať inú prácu. Alebo som chcela iba ostať doma a nezažívať nič vzrušujúce. Alebo som naopak si život užívala plnými dúškami. Bolo to skvelé a ja môžem byť za to vďačná, že som minulosť prežila práve týmto spôsobom.
Ako čas plynul, menila som sa ja, ľudia naokolo a menili sa moje túžby a sny. A ja som urobila všetko preto, aby som šla za svojimi cieľmi, aby som šla za novou láskou a novou perspektívou. A kde som dnes? No, som presne tam, kde mám byť. S čím nie som spokojná ešte stále môžem zmeniť. S tým, s čím spokojná som, meniť nehodlám. Žijem už úplne iný život a žijem ho TU a TERAZ. To, že budem žiť v minulosti, mi nijak nepomôže posunúť sa dopredu. Práve naopak.
Alebo si opäť dosaď, čo sa ti hodí. Ale pamätaj, že nie je zdravé ostávať v minulosti dlhšie ako je potrebné.
Nostalgia nám síce otvorí bránu do pomyselného šťastia, ale je to minulé šťastie. Nezotrvávaj ani v „zlej“ ale ani v „dobrej“ nostalgii príliš dlho. Ona je tu na to, aby ti pripomenula kto si, odkiaľ kráčaš a kam. Kým si bola, kým si rozhodne nebola a kým si sa rozhodla byť. Nie je zlé si to občas pripomenúť, pospomínať si. Ale len to. Ži v prítomnom živote bez výčitiek svedomia, bez bolesti a bez minulosti. Využi ju iba ako nástroj, prekonávať súčasnú situáciu. Ako nástroj, ktorým nekráčaš vzad ale vpred. Prajem ti veľa síl.
