Andrea Pojezdálová je mladá, slovenská, odevná dizajnérka, absolventka štúdia v ateliéri Odevného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení. V jej tvorbe ju najviac vystihujú čisté línie, obmedzená farebnosť, experimentovanie so strihmi a netradičné kombinácie materiálov. Často využíva kontrasty plôch a štruktúr, pomocou ktorých vytvára siluetu odevu. Rada pracuje s tradičnými textilnými technikami, ktoré kreatívnym spôsobom posúva do súčasnej podoby.
Šikovná návrhárka má už na konte množstvo rôznych ocenení, z ktorých si nedovolím nespomenúť hneď prvý úspech v roku 2011, keď sa jej s kolekciou White podarilo zvíťaziť v súťaži mladých módnych tvorcov Brillance Fashion Talent. V roku 2014 prezentovala kolekciu Progress na International Fashion Showcase počas London Fashion Weeku a bola finalistkou MUUSE x VOGUE Talents – Young Vision Award. Taktiež v tomto roku získala ocenenie FRESH DESIGNER FL! za kolekciu Persefona. V roku 2015 získala ocenenie BEST FASHION GRADUATE za absolventskú kolekciu Návrat ku koreňom a s touto kolekciou sa tiež dostala do výberu dizajnérov projektu Sci Fi Safari. Na jeseň 2015 bola vybraná ako Mladý módny tvorca, aby realizovala Šaty pre múzu na odovzdávanie cien Nadácie Tatra banky za umenie. Začiatkom roka 2016 po druhý raz prezentovala svoju tvorbu na International fashion showcase v Londýne a v tomto roku tiež získala ocenenie BEST DESIGNER FL! za kolekciu NOIR. Jej práca bola publikovaná v rôznych módnych a internetových magazínoch v New Yorku, Španielsku, Holandsku, Londýne, Poľsku a na Slovensku.
1. Aké boli tvoje začiatky? Kedy si zistila, že chceš tvoriť a že máš blízko k móde?
Počas strednej školy. Chodila som na ŠUV do Ružomberka, kde som sa ocitla ani neviem ako. Teda myslím, že k umeniu som mala vždy blízko, ale toto rozhodnutie bolo skôr také prirodzené. Mám pocit, že mi je to takto asi súdené. A usudzujem to podľa toho, že vždy, keď som už unavená chcela ujsť a vzdať to, tak sa to vždy obrátilo proti mne. Keď som sa napríklad jeden rok zbalila a ušla do Ameriky, že si dám off a prehodnotím čo ďalej, tak som sa týždeň od odchodu dozvedela, že som sa dostala do selekcie MUUSE x VOGUE Talents – Young Vision Award. Ten ďalší som si zlomila pravú ruku a na ďalší mi volal Marcel Holubec, že ma vybrali do V4 na Fashion Live! prezentovať za Slovensko novú kolekciu (ja že neblázni, však mám zlomenú ruku!).
Kvôli ruke som sa však musela vrátiť na Slovensko, lebo ju bolo treba operovať ( keď som sa toto dozvedela, tak som si sadla na obrubník a rozrevala sa, keď mi do toho prišiel mail s ponukou prezentovať tvorbu v New Yorku počas fashion weeku, ešte väčší rev). Nakoniec ju nebol potrebné operovať, tak som aspoň na mesiac ušla do severného Francúzska oddychovať, obzerať vidiek a katedrály (veď, čo so zafixovanou rukou). A keď mi mesiac pred Fashion live! dali dole sadru, tak som doobeda rehabilitovala a poobede ľavou rukou stláčala pravú s nožnicami a ušila kolekciu Persephone, za ktorú som dostala ocenenie Fresh designer Fashion Live! 2014. Mám aj viac príkladov. Už nebojujem. Teda bojujem, ale tak inak.
2. Čo býva tvojou najväčšou inšpiráciou pri tvorbe modelov?
Počas školy som sa vždy na začiatku odrážala od zadanej témy a snažila som sa ju uchopiť po svojom. V princípe to bolo však o tom istom ako teraz. Že sa v tých veciach, ktoré tvorím snažím uchopiť tú svoju aktuálnu existenciu, cítenie, vnímanie. Alebo sa to tam skôr ukotvuje prirodzene samo. Inšpirovať ma dokáže v podstate čokoľvek. Mám pocit, že si len tak jednoducho žijem a počas toho zaznamenávam silné momenty, na ktoré sa predtým, ako začnem na niečom pracovať, pozriem s odstupom a snažím sa v tom nájsť nejakú výpovednú hodnotu, a nejaký zmysel. Niečo tým spracovať, vyriešiť, upratať a posunúť sa ďalej. A tak ďalej.
3. Ako vnímaš módu a čo pre teba znamená?
Že to potom celé vlastne pretavujem cez textil do odevu, je pre mňa stále tak trochu záhada. Ale takto ma to baví. Ja neviem či móda je v mojom prípade vhodný výraz. Mám radšej pojem odev. Ten používam ako vyjadrovací prostriedok. Asi to súvisí aj s tou úžitkovou hodnotou. Pri tvorení sa držím nositeľnosti, variability a univerzálnosti. Baví ma balansovať na hrane umenia a odevu ako produktu.
4. Prezentovala si slovenskú módu na londýnskom podujatí International Fashion Showcase a dostala si ponuku predávať vlastné kolekcie v prestížnych módnych domoch v Londýne. Čo to pre teba znamená?
A kopec iných zaujímavých ponúk, ktoré si vážim. Zábavné je, že som práve dopísala odpoveď na otázku číslo 6.
5. Tri slová, ktoré ťa prvé napadnú a vystihujú najviac tvoju tvorbu?
Nadčasovosť – tú by som chcela dosiahnuť, čistota určite, jednoduchosť, experiment (strihový)…
6. Kam by si to chcela v profesijnom živote dotiahnuť? Máš nejaké vyššie ciele?
Ono je síce pravda, že môžeme mať aj dosiahnuť čokoľvek, nemôžme však mať všetko. Myslím všetko naraz. Niektoré veci sa skrátka vylučujú. A v tom je ten fór. Ono totiž nič nie je len tak a zadarmo. Najťažšie je vybrať si tú svoju cestu ktorou sa vydať, byť o tom presvedčený a na tej bojovať. Keď správne naskočíte, potom to už ide hladšie. A ak mám teda odpovedať, tak môj najvyšší cieľ v profesijnom živote je nájsť balans so súkromným životom. Tá zdravá miera je odpoveď. Skoro na všetko.
7. Aký kúsok oblečenia bude podľa teba vždy in a nikdy neomrzí?
Hocičo pohodlné v čom sa cítite dobre a sami sebou. To bude vždy in podľa mňa. Byť sám sebou.
8. Čo hovoríš na Slovenky a slovenskú módu ? Môžeme sa porovnávať so zahraničím alebo sme pozadu?
Neviem, či sa takto nad tým zamýšľam. Sú asi dôležitejšie veci ako to, čo si oblečieme. A ja nerada generalizujem. To sa asi úplne nehodí ako odpoveď od odevného dizajnéra, ale keby ste niekedy videli mňa, čo dokážem na seba natiahnuť. Niekedy mi je strašne zvláštne, tak si zakudlím vlasy do gumičky a chodím v mikine a teniskách. Niekedy skombinujem úplne čudné kúsky dokopy lebo mi šiši a niekedy sa nahodím – že dovi dopo. Ja mám celkovo problém s pravidlami, takže asi by som nemala žiadne udávať a ani podľa žiadnych hodnotiť. Ale ja milujem taký ten pocit, že sa zobudím a trafím oblečenie tak, že sa vďaka tomu cítim neskutočne dobre. Napríklad dnes som si nahodila košeľu a sačko, lebo situácia si to pýtala. Hodili by sa k tomu krásne členkové čižmy na hrubom opätku. Ale tá predstava, že budem cupkať cez dve mestá na dámu ma trošku desila, tak som vhupla do overenej vychodenej klasiky a rýchlo ušla z bytu. A fakt som mala dnes super deň.
9. Čo sa ti páči alebo naopak nepáči na tvorbe ostatných dizajnérov? Modely, ktorého dizajnéra sú ti najbližšie?
Keď sa spojí kvalitný materiál, zaujímavé strihové riešenie a precízne vypracovanie, tak je mi jedno či sú to nohavice od Yohjiho Yamamota, sako Yves Saint Laurent, trenčkot Hugo Boss, šaty Vivienne Westwood, kabát od Borisa Hanečku, mikina mladého londýnskeho brandu v Camden Towne či nejaký crazy kúsok, ktorý nájdem v sekáči alebo maminej skrini. Musí to vo mne vyvolať nejaký pocit. Napríklad že jééé, toto je príjemné na dotyk. V tomto sa cítim dobre. Toto je tak vypracované, že aj otočené na ruby by som to nosila… A zase deravé legíny na doma je taký ten pocit, že slobodááá! Aj to sa počíta!
Ďakujem pekne za rozhovor. 🙂
Nakoniec ešte malá ochutnávka najnovšej kolekcie NOIR, za ktorú získala Andrea Pojezdálová ocenenie BEST DESIGNER FL! 2016
foto: www.behance.net/andrea_pojezdalova
