Hovorí sa, že láska máva prvotne na očiach ružové okuliare. Vďaka nim (alebo práve kvôli nim) sa nám náš partner zdá dokonalý, vznášame sa z celej tej lásky v oblakoch, a nevidíme veci, ktoré by nám mohli tento obraz pokaziť. Väčšinou si ich z očí dáme skoro dole, no sú aj prípady, kedy človek ostáva zaslepený priveľmi dlho.
Medzi láskou a zaslepením je skutočne tenká hranica. Zatiaľ čo „normálne“ začneš po týždňoch či mesiacoch vnímať a prijímať aj chyby a nedostatky svojho partnera, niektoré ženy si ani po dlhšej dobe nechcú pripustiť, že ten ich nie je pán dokonalý.
A to ani v tak krajnej situácii, že by ich mohol dokonca psychicky či fyzicky týrať. Svojmu partnerovi slepo veria každé slovo, myslia si o ňom, že je najlepší na svete a počúvajú všetky jeho rozkazy, aby sa nepohneval a aby nebola možnosť, že ich opustí.
Všetko zlé, čo sa vo vzťahu stane berú len za svoju vinu. Toto však už prekročilo hranicu lásky. Ako je možné, že k tomuto dochádza?
Žiaľ, väčšinou ide o ženy, ktoré sú emocionálne či psychicky nestabilnejšie. V živote si už zažili sklamanie, z ktorého vzniká strach, že by mohli o partnera prísť. Preto sa radšej podriadia, ako by mali byť samy. Alebo ide o ich prvý vážny vzťah a veria, že všetko je v poriadku a kvôli svojej zaslepenosti nechcú počúvať svoje okolie, ktoré im naznačuje, že nie všetko je naozaj OK.
Čo sa týka psychiky, nie každá žena má rovnaké zmýšľanie, vôľu, postoje, niektoré sú sebavedomé, iné utiahnuté… na tom nie je nič zlé. Zlé je, ak práve túto slabosť ženy muž využije a manipuluje s ňou.
Preto maj oči otvorené. Ver, že nikto nie je dokonalý, takže ani ten tvoj nebude. Každý máme svoje chyby a láska je láskou preto, že sa milujeme aj napriek im.
Ak ti ten tvoj nie je parterom, ktorý ťa podporuje a počúva, ak máš pocit, že všetko sa podriaďuje iba jemu, ak ti okolie dvíha varovný prst, skús sa úprimne zamyslieť. Miluje ťa on naozaj tak, ako ty jeho? Alebo ťa sladko oslepil, aby zakryl to, že v skutočnosti nie je tak úžasný?
