Poznáme sa už nejakú tú dobu. Váham písať tento text. Mala by som ti ho poslať osobne, ale nedokážem to ešte. Zatiaľ nie.
Stále mám milión myšlienok v hlave. Poslednú dobu si mi prejavoval náklonnosť, až som v tom bola nesvoja. Bol si iný, odhodlaný. Pýtal si sa ma veci, kde si mieril na náš spoločný život. Po rokoch som veľa pochopila.
Spočiatku som to brala ako zábavu. Mala som ťa rada, vždy som ťa túžila mať aspoň na chvíľu. Moja túžba sa vyplnila. Zrejme mi to hviezdy, ktoré milujem, priali. Po čase som sa musela rozhodnúť, či chcem v tom pokračovať a riskovať svoj vnútorný pokoj. Rozhodla som sa pre teba, aj keď som netušila, čo to po rokoch so mnou urobí. Nebrala som to vtedy tak vážne. Rada som s tebou trávila čas. Rada som ťa spoznávala, počúvala tvoj hlas, smiech.
Spočiatku to bola zábava. Vyraziť si niekam, stretnúť sa, porozprávať o ničom a zároveň o všetkom. Hovoriť o živote, tápať, … Potom to prišlo. Sny. S tebou a neskutočne veľa. Sny aj s tvojou rodinou. Miestami boli komické. Časom boli sny aj s inými ženami. Boli to obavy. Obavy, že ťa stratím. Obavy, že mi klameš, či niečo tajíš.
Cítila som sa divne. Snažila som sa upokojiť, ale malý chrobák v hlave mi nedal pokoj. Všímala som si ťa v spoločnosti. Niekedy ma to ranilo. Pohľady na iné ženy, koketovanie. Viem, že oficiálne sme neboli spolu. Napriek dohode, som sa cítila zvláštne. Sklamane. Viem, tiež sa zabávam s mužmi, obzriem sa za chlapom. Viem, že je to normálne a k životu to patrí. Ale u mňa vtedy nastali obavy. Život beriem reálne, s nadhľadom a humorom. Ale toto ma menilo.
Tie obavy prichádzali časom viac a viac. Nerozumela som tomu. Aj keď sme boli spolu von v spoločnosti mnohých ľudí, zostal si so mnou, ale napriek tomu som mala obavy. Ty si ma upokojoval. Vedel si, že ma niečo trápi. Verila som ti, verím ti aj dnes.
Po tom náročnom období si poslednú dobu robil veľa krokov. Nespoznávala som ťa. Nespoznávala som seba. Ty si bol ten, ktorý si predstavoval budúcnosť. Ja som bola tá, ktorú si musel ešte presvedčiť. Chcela som zažiť ešte toho trochu viac v slobodnom svete bez všetkých iba s tebou. Bol si iniciatívny, odhodlaný. Potom nastalo tiché obdobie. Zrazu si potreboval čas.
Toľkokrát som ti to nepovedala. To, čo k tebe cítim. Možno to vieš, a možno nie. Po tom všetkom, ako to bolo na začiatku, to nebolo tak, ako je tomu teraz. Neskutočne mi chýbaš. Milujem ťa. Pokiaľ som ťa v niečom sklamala, či už v správach, kde som mala chrobáka ako to máš, alebo v neprejavených citoch. Mala som obavy, že môj šarmantný, krásny chlap si nájde inú, lepšiu. Možno som ti neprejavila city dostatočne.
Teraz, keď máme tiché obdobia aj kvôli tejto náročnej situácií, je vo mne akési prázdno a ťažoba. Chcela by som ti to všetko povedať. Milujem ťa. Neviem ako to medzi nami skutočne je. Čo si myslíš. Ako to vidíš. Viem, že máš obavy. Mám ich aj ja. Možno obaja potrebujeme čas. Možno nás práve toto náročné obdobie vo svete spojí. Teraz keď sa zastavil čas, môžeme obaja zisťovať ako to medzi nami je.
P.S.: MILUJEM ŤA.
