Jeden z najsilnejších príbehov o láske. Aj tak by sa dalo v skratke opísať dielo, ktoré je snáď maskotom lásky samotnej. Nezáleží na tom, ktoré filmové spracovanie si videla. Či si čítala knihu alebo bola v divadle. Možno si o tom iba počula.
Toto dielo pozná takmer každý, pretože aj keď sa nám mnohé aspekty môžu zdať pritiahnuté za vlasy, má naozaj silnú emóciu. Rómeo a Júlia, dvaja ľudia, ktorí nechceli nič, len ľúbiť. Oplatí sa pre lásku zomrieť? Môže byť nenávisť silnejšia ako láska?
„Z nenávisti moja láska vzišla, neskoro bolo, keď som potom na to prišla.“
„Smeješ sa jazvám, ktoré ranu nepoznali.“
„Jej oči by v nebi takú žiaru vydávali, že vtáci by noc za deň mali.„
„Rómeo, Rómeo, prečo si len Rómeo? Zapri otca a vzdaj sa mena. A ak nechceš, lásku prisahaj mi a ja nebudem viac Capuletová.“
„Čo je meno? Tú, ktorú volajú ruža aj v zime voňala by rovnako.“
„Ty nie si Rómeo? A Montek?“ „Ani jedno, ak to ty nechceš.“
„Boh sa vraj prísahám milencov smeje.“
„Úsvit pri tebe svoje svetlo stratí.“
„Rozchod sladká bolesť je. Rozlúčme sa, nech zajtrajšok nastane.“
„Ách to je zmena. Prečo už druhá v tvojom srdci miesto nemá?“
„Boh mi dal lásku pravú a Júlia má jej tvár.“
„Divoké vášne mávajú divoký koniec. Vznietia sa ako strelný prach vo vlastnom zápale. Pohltia seba aj iných.“
„Nešťastie ide s tebou ako verný pes. Si manželom tragédie.“
„Každá minúta je ako deň pre utrápených milencov.“
„Ešte sa stretneme?“ „Ja nemám pochybností a budeme sa smiať nešťastiu, čo nás postihlo.“
„Ťažko by láska tragickejšou bola ako táto Júliina a Rómeova.“
„Ako povedal básnik, tak čujte moje slová, tak umrel Júliin žial i bolesť Rómeova.“
Rómeo nemal len vzletné slová
Ale aj činy. Tá poézia má niečo do seba. Láska môže byť vyjadrená rôzne a samozrejme, nemali by to byť len prázdne slová. Tie verše však majú iskru. Aj keď je záver príbehu tragický, odnesme si tú krásnu myšlienku silnej lásky so sebou. I keď bola len krátka, o to intenzívnejšia. Milujte, milujme, odpúšťajme.