Je v poriadku veriť ľuďom a rovnako je v poriadku im už viac nedôverovať. Vďaka nemu som zistila, že nie každý si zaslúži moju dôveru.
Ublížil a zneužil
„Ja viem, že sa bojíš, ale ja ti neublížim, sľubujem“. Táto veta sa mi neustále prehráva v hlave, ako mi ju povedal sediac v noci na sedadlách auta. Vždy, keď si naňho spomeniem, necítim pocit radosti a vďaky, práve naopak, cítim iba tú bolesť, ktorú mi jednostaj začal dával. Možno sa časom môj postoj k nemu zmení a ja začnem vidieť aj to pekné, ale dnes ten deň ešte neprišiel.
On bol jediný, ktorému som dovolila spoznať ma do hĺbky mojej duše. Poznal moje pozitívne aj negatívne stránky. Verila som mu natoľko, že som mu odkryla moje slabiny. No doteraz to ľutujem, pretože presne to začal používať proti mne.
Slepá dôvera
Každý jeden deň mi dokázal nejako ublížiť, ale ja som naďalej bojovala a nevzdala sa. Keď sa na to spätne pozriem, nechcela som odísť skôr, ako nebudem z cela zničená. Nie pre to, že som vyhľadávala bolesť, len som prosto verila. Verila som sľubom, ktoré mi dával, ale keď prišlo na lámanie chleba nič z toho.
Aj keď už netvoríme pár, neustále sa snaží mi ublížiť tým čo robí, ale každým dňom, čím ďalej tým viac cítim akúsi apatiu voči nemu, akoby on sám mohol za to, že v mojich očiach upadal čím ďalej, tým nižšie. Nedá sa povedať, že by som ho nemala rada, jednoducho cítim narastajúci chlad na jeho adresu.
Teraz však už viem, že veriť niekomu tak narýchlo a veľa, je hlúposť. Dôvera je proces, ktorý si žiada veľmi veľa času a nie každý si ju zaslúži. Neprestala som veriť na dobro v ľuďoch ani na dobro v mojom živote, jednoducho už viem, že iba pár ľudí si zaslúži moju plnú dôveru.
