Kedysi som si myslela, že môj život nadobudne úplné iný, nový zmysel až vtedy, keď stretnem svojho osudového chlapa. Dnes však viem, že šťastie sa neodvíja od toho, kto nás šťastným urobí, ale od toho, ako sa my rozhodneme.
Zostávať vo vzťahu, ktorý viac neplní svoj účel len preto, aby sme neostali samé je hlúposť. Veľa žien sa bojí, že na život potrebujú niekoho, kto bude stáť po ich boku a so všetkým im pomáhať. No každá žena, ktorá okúsi samotu, zistí, že je schopná všetko zvládnuť aj sama.
Myslela som si, že keď ťa opustím môj život sa zosype a rozbije na milión kúskov. Aj keď som vedela, že spolu takto ďalej pokračovať nemôžeme, že to, čo je medzi nami, už dávno nie je správne, aj tak som sa stále snažila držať pri živote „mŕtvu rastlinu“.
Chcela som, aby sme fungovali na tento podivný úsporný režim, pretože som sa nechcela pozrieť do budúcnosti, v ktorej by si viac nebol. Chytala ma panika pri predstave, žeby som ťa niekedy mohla uvidieť s inou ženou. Kedysi som ťa milovala tak veľmi, že všetká tá láska sa teraz premenila do pocitu, že ku mne už navždy patríš. A to aj napriek tomu, že to, čo bolo medzi nami už nie je.
Neviem, či to bolo vďaka dohováraniu kamarátok, alebo nekonečnému prehodnocovaniu nášho vzťahu, no niečo sa vo mne zlomilo. A som za to vďačná. V tom momente som si povedala, že takto to ďalej nejde. Aj keď mi v hrdle narástla hrča, ktorá naberala obrovských rozmerov a oči sa zalievali slzami, rozhodla som sa to ukončiť. A ty si na mňa len nechápavo pozeral, pretože si si celý čas myslel, že všetko je v pohode.
Aj napriek tomu, že som ti asi miliónkrát povedala, že nie som viac šťastná. Bála som sa, čo bude ďalej. Prvé dni som preplakala a zároveň si spytovala svedomie, či som urobila naozaj dobre. No ako sa hovorí, čas je najlepším liekom. Prešiel mesiac-dva-tri a ja som sa cítila tak dobre, ako nikdy predtým. Začala som žiť svoj život, odznova. A to bez teba.
