Nepoznám ťa, no aj tak si myslím, že sme veľmi podobné. Rovnako ako ja, aj ty strácaš nádej.
Nádej na to, že všetky veci, ktoré sa ti dejú v živote budú dobré. Máš bolesť zakorenenú hlboko v svojom srdci a zdá sa, že vôbec nenapreduješ. Bolí ma, keď viem, čo ti to spôsobuje. Bolí ma, keď vidím, že pomaly, ale isto strácaš nádej na niečo pekné.
Myslíš si, že ľudia, ktorí ťa opustili boli zlí a nemalo sa to stať. Myslíš si, že všetko je tvoja vina a snažíš sa ich ospravedlniť. Nechápeš prečo sa toľko zlých vecí deje práve tebe. Topíš sa v svojich slzách a nikto ťa nevie dať dokopy.
Strácaš seba samú rovnako, ako strácaš nádej.
Viem, aké je to bojovať v bitke, kde už dopredu vieš, že nevyhráš. Viem, aké je neustále padať na dno a nemať pri sebe nikoho. Žiadnu oporu, ktorá by ťa chápala. Viem, aké je to myslieť si, že už nikdy nezažiješ šťastie a nikdy sa neusmeješ. Teraz som tu však ja a hovorím ti, že ťa chápem. Chápem, aký smútok prežívaš a koľko námahy ťa stojí to, aby si normálne fungovala. Napriek tomu, že si myslíš opak, mám ťa rada a verím v teba.
Musíš v sebe znovu objaviť niečo, vďaka čomu bude tvoja nádej rásť. Vďaka čomu sa budeš tešiť na to, ako ráno vstaneš z postele. Vďaka čomu sa budeš usmievať. Verím, že nájdeš niečo, vďaka čomu sa odrazíš odo dna a zbavíš sa ťažkých myšlienok. Verím, že nájdeš cestu do svojej duše a budeš rozdávať lásku všade tam, kam prídeš. Znovu hľadaj niečo, čo sa stane pre teba vášňou. Vystupuj zo zóny komfortu a aj keď sa ti nebude chcieť, prekonaj sa.
Nádej tu stále je. Neopustila ťa, aj keď ty máš možno pocit, že si ju už dávno stratila.
No pravda je taká, že všetko máš len vo svojich rukách.
