Už je to pár týždňov, čo sme sa nevideli. V ten deň si ma nechal ísť samú domov a ja som sa na teba ani raz neotočila. Vedela som, že je to náš koniec. Za tieto týždne, ktoré som strávila bez teba, som sa o tebe dozvedela viac, než za celý čas s tebou. Bola som na teba pár chvíľ nahnevaná, pretože som si myslela, že je to tvoja vina. No priznám sa, bola to aj moja vina. Keby som sa nesprávala sebecky a brala ohľad aj na to, čo chceš ty, mohlo by to byť iné.
Vždy som si myslela, že budeme spolu stále. Vieš, nie tak stále ako dvaja zamilovaní vo filme, ale tak, že si sadneme večer k telke a zjeme večeru. Že si raz za pár týždňov zájdeme na výlet. Že budeme tráviť čas aj osamote. Že budeme zažívať bolestné hádky, no vždy sa zmierime.
Avšak teraz som tu a snažím sa na teba zabudnúť. Učím sa prestať milovať ťa. Pozerám si fotky, kde som bola na teba nahnevaná, pretože som nechcela, aby sme sa fotili. Počúvam pesničky, pri ktorých si so mnou nechcel tancovať a ja som sa urazila. Pripomínam si všetky udalosti a moje sviatky, na ktoré si zabudol a nič pre teba neznamenali. Spomínam si, že za tie mesiace, ktoré sme spolu strávili, si mi ani raz nedoniesol kvety.
Všetky tieto veci mi pomáhajú nemyslieť na teba v dobrom. Hnevajú ma a na jednej strane je to dobré – nerozmýšľam o tebe tak, že by som ťa chcela naspäť. Nerobím zúfalé veci, nevolám ti, keď si dám víno a nepíšem ti, keď chcem ísť von.
Pomaly môžem povedať, že na teba zabúdam. Že si neviem vybaviť tvoju tvár a oblečenie. Že neviem, aké to bolo, keď sme spolu zažili pekný deň. Viem, že som ťa neprestala milovať zo dňa na deň, no ide to lepšie než som čakala.
Dúfam, že raz príde deň, kedy si možno na teba spomeniem pekne, no poviem si, že ťa už vôbec nemilujem.
