Teraz som to pochopila. Naše navždy bol len planý sľub. Nebolo to navždy v pravom slova zmysle, ale navždy v zmysle „dokým si nenájdem lepšiu“, „dokým si nenájdem krajšiu“, „dokým si nenájdem niekoho, kto ma zaujme viac ako ty“.
Viem, že naše navždy bolo na dobu určitú. A viem, že som bola naivná.
Teraz, keď mi stekajú slzy po líci som to pochopila. Ty si nechcel byť so mnou navždy, chcel si byť so mnou len vtedy, keď si nemal čo robiť. Keď si mal veľa voľného času a potreboval si si ho vyplniť.
Je rozdiel, keď si na teba niekto spomenie vtedy, keď má voľný čas a hodí sa mu to. A je rozdiel, keď si niekto urobí voľný čas na to, aby ste sa videli, aj keď je zaneprázdnený.
Bola som pre teba iba niekto, kto ti skrátil čas. Čas, kedy si ty čakal na ňu. Tú pravú a podľa teba tú dokonalú.
Ale vieš čo je irónia života? Že tá dokonalá nepríde. Nikto nie je dokonalý. Ani ja nie som, ani ty nie si a ani ona nie je. Aj ona má zlé vlastnosti, aj ona má niečo, čo ti bude po čase prekážať. Ty si napriek tomu stále myslíš, že nájdeš lepšiu a dokonalejšiu. Nevidím ti do hlavy a tak je možné, že prvých pár dní a mesiacov sa ti to tak bude zdať, no vieš čo? Ja som ťa úprimne milovala.
Milovala som ťa, aj keď si to ty nevidel. Keď som hovorila ja, že chcem byť s tebou navždy, myslela som navždy v pravom slova zmysle. Teraz už viem, že sme sa nepochopili. Ty si myslel navždy na dobu určitú. Navždy, ale … a nasledovalo tisíc slov o tom, ako to navždy nikdy nebude.
Milujem ťa, no už nie sme spolu. Chcem byť s niekým, kto navždy bude chápať úplne inak ako ty.
