Prežila si si toho tak veľa, že máš ten najlepší výhľad do života. Možno sa niekedy cítiš ako keby si mala osemdesiatku na krku po všetkých skúsenostiach a povieš si, že už nič ťa nerozvalcuje, ale vždy príde niečo, čo ti vybije dych. Dobré či zlé? Všetko! Stretneš niekoho nového, prehovorí, zatvári sa a ty vieš! Vieš aký je, aký nie je a či má perspektívu baviť sa s ním o niečom ďalšom. Dávno nie si to dievčatko s ružovými okuliarmi.
No je tu ešte ďalší typ ľudí. Tí, ktorí vedia, že máš rozhľad a vytvoria si štít, akúsi obrannú sieť pred tvojími skúsenosťami. Ich výrazmi, slovami, činmi. Nikdy ti neukážu to, čo je pravé. Nasadia ti nové ružové okuliare.
Raz som takého človeka stretla. A ty? Tiež? Nezáleží na tom, či to bola tvoja najlepšia priateľka, rodina, či muž, ktorého si si raz chcela vziať a darovať mu všetko. Dajme tejto osobe na chvíľku meno Anonym. Ty vieš a ja viem. Možno ich oči raz spatria tieto riadky a vďaka ním im môžeme dať to, čo nám spôsobili, aby vedeli, aký kráter nám vpustili do sŕdc. Lebo asi rovnako ako ja, aj ty dúfaš, že si to raz uvedomia.
foto: thoughtcatalog.com
Aké ťažké je žiť v situácii neistoty, ktorá prišla zo dňa na deň, aká obrovská bolesť býva v srdci, keď sa dlhú dobu niekomu odovzdávaš, si najúprimnejšia, pustíš ho do svojho života a zrazu zistíš, že nevieš ČO bola pravda. Či sa aspoň jedna veta blížila kdesi k pravde. Mal nás náš anonym rád? Bol náš anonym úprimný? Bola to celé iba hra, nejaká náplasť na ich problémy? Boli sme pre nich iba nejaká vec, ktorú použili a zahodili? A ak áno, prečo? Čo som zle povedala, zle dala, alebo naopak nedala? Čoho bolo málo a čoho veľa? A ako to nám náš anonym mohol urobiť? Ako sa cítil, keď sme k nemu láskou horeli a on vravel, že tiež? A potom sa len tak vyparil s vetami, ktoré po tej vojne čo spustil medzi nami ešte pred odchodom, boleli snáď najviac.
Snažíme si slová nepripustiť, slzy nevyroniť, zostať silné. Ale aj tak tam rany sú a jazvy ostanú a každú vždy pocítime, keď si na to spomenieme. Mysli však tak, že si dala všetko a to, čo dal on, nikdy nezistíme, či to pekné bola pravda, či to zlé bola pravá tvár. Vždy budeme len vedieť, že to, čo dávame my, dávame z celej svojej existencie. A ja ti radím, zostaň svoja!
foto: elitedaily.com
