Nie, nejdem napísať definitívnu odpoveď, že nevi, a ani, že vie. Nenapíšem ani, že je to individuálne. Idem napísať to, čo som si všimla. Poznám veľa žien, ktoré si v istom období kládli túto otázku či sú už načisto mimo, ak sa nevedeli rozhodnúť, alebo ak ich to mierne ťahalo na dve strany súčasne. Ak podvedome porovnávali svojho muža s bývalým, alebo ak si všímali, že nejaký muž koná inak a možno aj lepšie. A viete čo? Je to v poriadku. Nie je to žiadna kontroverzná téma. City ovládať nemôžeme, skutky áno.
Každý jeden vzťah v nás niečo zanechá
O tom niet pochýb. Každý človek, ktorého sme v živote stretli, v nás niečo zanechal. To, ako teraz reagujeme, v minulosti niekto ovplyvnil. To, aké sme teraz, je zmes všetkého, čím sme si prešli a čo sme zažili. A je hlúpe, aby sme sa snažili našu minulosť vymazávať, keď prídeme do nového vzťahu. Netvrdím, že je správne živiť spomienky na bývalého a pravidelne o ňom pri raňajkách rozprávať partnerovi. Nabádam len k tomu, aby sme si samé v sebe utriedili veci a prijali to, čo bolo. Bol našou súčasťou, strávili sme s ním istý čas, ale už je na čase ísť ďalej. A hoci naňho príde občas spomienka, ona aj sama odíde. Nebičujme sa za to, no neprenášajme si to do aktuálnej doby. Skúsme to nechať pasívne, no nenahovárajme si, že naša minulosť nebola, a že už to máme vyriešené. Verte mi či nie, čas všetko vyrieši. Ale až vtedy, ak veci prijmeme a nebudeme sa za ne trýzniť.
Boj medzi racionálnou a vášnivou láskou
Toto je tiež častý problém. Možno sa v ňom raz za život ocitá takmer každá žena. Je to tým, ako sme vedené rodičmi, akého partnera si máme nájsť, alebo aj našimi vlastnými očakávaniami, ktoré na chlapov máme. Sme presvedčené, že ten chlap, ktorý je pri nás, je ten správny. Že má ciele a ambície, podobné hodnoty ako my, rodičia ho schvaľujú, všetko je dokonalé. Len zrazu prídeme do obdobia, kedy stretneme muža, ktorý sa úplne vymyká všetkým očakávaniam a nárokom, a práve pri ňom sa objaví tá iskra, ktorá nám v tom „racionálnom“ vzťahu chýba. Stalo sa to naozaj veľkému počtu žien. A potom prichádza už len naše rozhodnutie. Chceme rodinu a šťastný život, alebo dobrodružstvo a spontánnosť?
Toto rozhodnutie je na každej z nás, ale určite nie je riešenie tváriť sa, že sa nič nedeje a zasúvať veci pod koberec. Musíme čeliť samej sebe a určiť si svoje priority, aby sme naše rozhodnutia raz neľutovali. Možno niekedy stačí rozhovor s našim priateľom, malá zmena vo vzťahu a dilema je preč.
A znovu zopakujem tú myšlienku na záver, že za naše city nie sme zodpovedné, ale za skutky áno. City prijmeme a oni v správnom čase odídu. Ale skutky sa nezmažú.
