Občas sa to proste stane. Aj, keď ste spolu šťastní a nič vám nechýba. Máte spoločnú budúcnosť, ktorú si plánujete a nič vám nestojí v ceste. No jedného dňa to príde. Stretneš niekoho, kto v tebe rozdúcha novú iskru. Cítiš to vzrušenie, ktoré si necítila už dávno, a omámi ťa takým spôsobom, akým to ešte nikto nedokázal. Zrazu máš pocit, že si na nesprávnej strane, že si vlastne stretla toho pravého, ale nie je to ten, s ktorým bola budúcnosť taká žiarivá.
Občas sa to jednoducho stane. A je treba prenechať srdcu voľnú cestu, nebrániť mu v tom, čo cíti… Nebude to jedoduché lúčenie. Lenže ten život by už nebol viac ako predtým. Dusila by si sa a pomaly, ale isto by vyhorela aj posledná iskra v tvojej duši.
Nie, vôbec nie som tá, ktorá nerozumie. Rozumiem ti v plnej miere. To tajomstvo opradené vôkol je naozaj príťažlivé. Ako slnečné lúče, ktoré ťa rozžiaria, po chladnej noci.
Čakal by ťa s ním možno úplne iný život… Lepší, farebnejší, pokojnejší.
Lenže ešte predtým, než spravíš zásadné rozhodnutie, v niečom sa musíš uistiť.
A to, či chceš zahodiť tie roky budovania lásky a toho partnerského puta, ktoré máte?
Viem, že možno, možno by to bolo lepšie, ale dobre si to rozmysli, nie vždy to tak aj je.
Je prirodzené, že sa to niekedy stane. Stretneš svoju spriaznenú dušu inde. Zamilovanosť k prvému partnerovi vyprchá a máš chuť si ju nahradiť u toho pravého a to hneď. Naše myšlienky si však niekedy tvoria len vzdušné zámky, ktorým sa dvere zavrú v okamihu tak rýchlo ako sa stihli otvoriť. A ružové okuliare sa stratia. Rozplynú sa v hmle, ktoré boli pre teba len niečím novým, nepoznaným a tak lákajúcim.
Buď si istá, že je to správne, že to tak naozaj cítiš a nielen ty a že to všetko je presne také, aké má byť.
