Klameme. Robíme to všetci. Preháňame, podceňujeme, vysmievame sa, berieme ohľad na pocity iných. Ak je to pre nás výhodné, zabúdame. Máme tajomstvá, ospravedlňujeme sami pred sebou, že klameme, zrádzame. Rovnako ako väčšina ľudí, aj ja sa dopúšťam menších lží. Pravdaže klamem, no nikomu tým neubližujem. Alebo áno?
zdroj: pexels.com
Áno, ubližujem. Ublížila som toľkým ľuďom. Práve tým, ktorý si to nezaslúžili. Oni vo mňa verili a ja som ich zradila. Nechcela som ale práve oni boli tí na ktorých záležalo. Nechcela som o nich prísť. Príliš som sa bála, že si budú o mne myslieť niečo zlé, že už viac nebudú chcieť mať so mnou nič spoločné. Snažila som sa zakryť tú špinu vo mne, lebo som sa príliš bála, že ak im poviem pravdu ostanem sama.
Ale to všetko je minulosť. Dnes už je všetko inak. No žiaľ už nevládzem. Poučila som sa zo všetkých svojich klamstiev. Snažím sa vravieť pravdu. No stále mi nik neverí. Napriek všetkej pravde hádžu na moje slová špinu. V ich tvári čítam, že je neskoro. Nič a nik nezmení ich názor. Nemám im to za zlé. Možno som naozaj stratený prípad.
zdroj: pexels.com
Ale bolí to. Bolí to vidieť, že mi nik neverí. Všade tie pohľady plné výčitiek, sklamania, zrady, klamstiev. Pozerajú sa na mňa a vpíjajú sa do mňa. Strašia ma v snoch. Chcem aby mi niekto veril. Potrebujem nejakú dušu, ktorá to stále so mnou nevzdala. Ktorá mi verí. No takej už dávno niet. Každý má predsudky, každý predsa vie. Vie aká som. Vie, že klamem. Vie, že zrádzam. Vie, že ja za to nestojím. A možno to je pravda, možno predsa len už o vieru nestojím. Každý to so mnou vzdal. A ja sa topím. Neviem ako dokázať, že nie som až taká za akú ma všetci považujú. Chcem sa nad tým povzniesť, chcem sa tváriť, že všetko mi je jedno, ale nejde to. Tá bolesť je silnejšia ako moja zranená pýcha.
Navonok sa tvárim, že sa nič nestalo, hoci moje vnútro je rozorvané na kusy. Neustále zvádzam boj sama so sebou. Snažím sa chápať svoje rozhodnutia, svoje konanie no žiaľ, bezúspešne. Snažím sa aby mi niekto veril, no len zbytočne kričím v krajine hluchonemých. Vzdávam sa, presvedčili ste ma. Nie som hodná viery, nie som hodná ničoho.
zdroj: pexels.com
A tak mojim trestom nie je to, že mi už nikto neverí, ale fakt, že už ani sama sebe nemôžem veriť…
