Bála sa lásky lebo na jej srdci zanechala kopu rán. Okúsila mnoho foriem “lásky”. Cítila sa ako hračka, ktorú neskôr odhodili do kúta. Zažívala aj krásne chvíle, ktoré ale vždy mali rovnaký nešťastný koniec. Myslela si, že ona nie je stvorená na to, aby ju mal niekto rád. Jediné čo dosiahla bolo to, že životom ani nevedela ako a kráčala bez srdca, bez citu. Udupala ich v sebe. Snažila sa byť silná, bezcitná. Postupne sa učila veriť jedine sebe. Nespoliehať sa na nikoho. Neveriť tým krásnym klamstvám, ktorými ju namotávali. Už nechcela viac zažiť žiadne sklamanie. Sľúbila si, že si už nikoho nevpustí príliš blízko. A tak sa bála lásky.
zdroj: pexels.com
Láska zradila jej očakávania. Myslela si, že je vbehne do náruče a ostane tam navždy rovnako ako to videla v rozprávkach. Aká len bola naivná. Verila, no zradili ju. Dávala všetko a nedostávala nič. Snažila sa ale zlyhala. Dnes je vďačná, lebo každý ju niečomu naučil aj keď veľa krát len bolesti.
Jediné čo chcela bolo nájsť niekoho, kto by ju mal rád takú aká je. Šialenú. Nespútanú. Divokú. Tvrdohlavú. Plnú života. Chcela nájsť niekoho kto by sa rozbehol naprieč životu s ňou a nie niekoho, kto by ju skrotil. Chcela nájsť niekoho, komu by mohla povedať hocičo. Niekoho s kým by bol ich vzťah o šialených momentoch, bitiek, hádok, smiechu z plného hrdla, napchávaní sa pukancoch. Vzťah založený na šialenej láske, vzájomnom pochopení a hlbokom priateľstve. Chcela až tak veľa?
zdroj: pexel.com
Každý z nich ju namotal a odhodil. Poslal preč, tam srdce si sama lieč. Smiali sa jej, pozerali na ňu povrchne. Nikdy jej nikto neveril. V očiach všetkých bola len to najhoršie. Ach, ako neznášala tie pohľady. Cítila sa ako odpad.
Dnes, každému jednému ďakuje. Boli jej životnými lekciami. Vďaka nim už nemala na sebe tie ružové okuliare. Videla vo všetkých farbách aký ľudia skutočne sú. Plný hnusu, škaredosti ale aj krásy a dobroty. Kráčala pomedzi všetkých a sľúbila si, že sa zamiluje iba do toho, kto ju bude mať úprimne rád, takú aká je, nech by bola aj samotným diablom.
Neprešla dlhá doba a prišiel on. Presne v tej sekunde kedy sa mala zrútiť, kedy mala znovu otvoriť staré rany prišiel a zobral ju čo najďalej od minulosti. Zachránil ju. Bála sa ale kráčala spolu s ním vpred. Robila neisté kroky ale posúvala sa pomaličky dopredu. Nechávala všetko za hlavou a užívala si každú sekundu s ním. Držala si odstup ale zároveň cítila, že ho má čoraz radšej. Nechala ho aby jej ukázal ako chutí pravá láska.
Až vtedy ju naozaj pocítila. Lásku v tej najkrajšej a najšialenejšej forme. Zrazu láska nebola o sklamaní, trápení, problémoch a kopu preplakaných nocí. Nebola o hraní sa či o namotávaní a odkopnutí. Nebola o klamstvách a využívaní. Bola o dlhých prechádzkach, o hodinách presedených pri pive. O chvíľach v jeho náručí, o nekonečných minútach rozprávania sa. Bola o najrýchlejšom behu naprieč tme, o najkrajších ránach, keď sa budili vedľa seba, o napchávaní sa pukancami, bláznivom randení. Bola o hlbokých diskusiách, hašterení sa, doťahovaní a tých najúprimnejších vyznaniach lásky. Láska zrazu bola o úplne niečom inom ako ju okúsila predtým.
zdroj: pexels.com
A dnes je šťastná, že napriek všetkému dala znovu šancu láske. Napriek obavám, napriek strachu našla niekoho, kto jej ukazuje, že láska je presne o tých maličkých veciach, ktoré nás robia šťastnými. Napriek tomu aká ťažká vie niekedy byť, je krásna. Plná šialených či romantických chvíľ. Uvedomila si, že pre lásku sa naozaj oplatí padať a znovu vstávať.
