Človek je kolektívny tvor, a preto sa väčšinu svojho života snažíme správať správne. Rodičia nás učia slušne sa správať, vážiť si autority, podeliť sa, poprosiť, ospravedlniť sa, vážiť si starších… toto všetko je dôležité a veľmi dobré. Všetko nám však nemusí dokonale vyjsť. Zmieriš sa s tým? Občas zabúdame na seba a na to, čo je naozaj dôležité.
V detstve sa cítime ako stredobod vesmíru. Všetko v našom svete sa točí okolo nás. Rodičia nás obskakujú ako ten najväčší poklad. Potom príde v našom živote zlom a my si uvedomíme, že to tak nie je. Ak chceme mať kamarátov a byť obľúbení, musíme sa občas ovládnuť a povýšiť cudzie potreby nad vlastné. Kto má rád nafúkaných sebcov? Občas musíme byť ticho, občas musíme pomôcť iným. Lenže všetkého veľa škodí a my nesmieme zabudnúť ani na seba.
Na základnej škole som mala partiu kamarátok. Chodili sme spolu hrať basketbal, boli sme spolužiačky, chodili sme spolu po škole na kávu. Bola som predseda triedy a mala som pocit, že je všetko dokonalé. Lenže potom sa jedna z mojich „kamarátok“ rozhodla, že predseda chce byť ona. Naozaj sa konali druhé voľby a ona vyhrala. Z dvanástich dievčat ma podržala jedna kamarátka. To by nebolo to najhoršie. Dievčatá sa so mnou prestali baviť, vylúčili ma z partie. Mala som pocit, že je to iba moja chyba. Z časti určite bola, ale … Snažila som sa zmeniť a stať sa lepším človekom. Začala som sa viac zaujímať o ich životy, viac sa im venovať a neustále sa snažiť. Podarilo sa, časom sme sa stali opäť kamarátkami, možno ešte lepšími, veď sme boli deti a ja som si uvedomila, že som naozaj bola často sebecká. Aj skúsenosť, ktorá má dlhší čas bolela a trápila, mi vlastne veľmi pomohla.
Lenže snaženia som sa nezbavila a ani v ňom nepoľavila. Nehrám sa tu na obeť, ani na dokonalú, mám toľko chýb, že by som z nich mohla vytvoriť oceán. Lenže môj život je o neustálom snažení sa. Snažím sa byť dobrá dcéra, snažím sa byť dobrá žiačka, snažím sa byť dobrá kamarátka. Snažím sa byť dobrým človekom. Musíme však pochopiť, že našu snahu môžu ľudia vnímať inak, ako si želáme. Všetci máme vlastný rozum a slobodnú vôľu. Nemôžeme od ľudí žiadať uznanie.
Myslíte si, že toto moje snaženie má nejaký dobrý výsledok? Ani zďaleka nie taký, ako by som si priala. Často to má dokonca opačný efekt a tam, kde sa snažím najviac aj najviac zlyhám. Je veľký rozdiel v tom, ako si niečo premyslíme a ako to reálne dopadne. Naše myšlienky a činy môžu vypáliť opačným smerom. Dôležité je nezanevrieť a neprestať so snahou. Hovorí sa, že viac budeme ľutovať to, čo sme nespravili, než to, čo sme spravili. I keď je život pavučinou zlyhaní a pádov, snaha ju vždy drží napnutú oproti vetru.
Samozrejme, každá minca má dve strany a toto je momentálny, možno trochu zveličený uhol pohľadu. Dôležité je však pochopiť, že jediný človek, ktorý so mnou musí žiť do konca života som ja. Ja musím byť spokojná so svojím životom. Nie je dobré sa na všetko sa vykašľať, ale to snaženie nemá taký zmysel, ako si možno predstavujem. Nechcem zomrieť sama a opustená, ale chcem žiť svoj život podľa seba. Ak ma má niekto rád, budem veľmi rada, že chce byť súčasťou môjho života, ale ak nie, tam sú dvere. Ja budem vo svojom živote robiť všetko najlepšie ako viem. Vždy sa budem snažiť. Ale už sa viac nebudem trápiť tým, že v niečích očiach nie som dokonalá.
Zmier sa s tým!
Najlepšie čo môžeš urobiť je to, že sa so všetkým zmieriš. Zmieriš sa s tým, že máš faldík navyše, že máš odstávajúce uši i veľký nos. Zmieriš sa s tým, že ti často rupnú nervy a tvoja povaha sa nezhoduje ani s jedným článkom o dokonalej žene. Prijmeš, že ti veci nevychádzajú úplne podľa plánov. Hovoríme si, že niečo nespravíme, lebo ešte máme čas. Kedy ten čas príde? Musíme si stabilne zoradiť rebríček priorít a starať sa o to čo je dôležité. Rodina, priatelia, partner. Nie vždy sa naše predstavy snahy zhodujú, ale je dôležité, aby sme snahu vzájomne cítili a nestrácali svoj čas trápením sa nad hlúposťami. Je rozdiel priateľ a známy. Nerob si prioritu z niekoho, pre koho nie si prioritou ty!
