V dobrom aj v zlom. Fráza, ktorú som počula asi miliónkrát. V podstate ňou končil každý romantický film. A hoci som vždy rozumela všetkým jej slovám, tak nikdy som si skutočne nedokázala predstaviť, čo spojenie – v dobrom a v zlom – znamená. Až kým si ho nevyslovil ty…
„Budem ťa ľúbiť vždy. V šťastí aj v nešťastí. A každý deň inak. Viac ako včera, no a menej ako zajtra. Niekto rozhodol o tom, že ťa mám mať rád… A ja ťa mám rád viac než je najradšej…“
Ako to je možné, že za život spoznávame také veľké množstvo ľudí a len niektorých z nich do svojho života skutočne pustíme? Na základe čoho si vlastne vyberáme? Jeho áno, no ju nie… Rozhodujeme sa hlavou? Srdcom? Rozhodujeme sa vôbec správne? A prečo väčšinou prichádzajú do našich životov tí správni ľudia v ten nesprávny čas? A kde si bol doteraz ty?!
V hlave plno otázok, niet na nich však odpovedí. V očiach sa mi zaleskli slzy a nebyť ich zrkadla v tých tvojich, tak si to zrejme ani nevšimnem. Jednoduchou frázou si mi totiž vyrazil dych. Zastavil si na chvíľu čas a ja som mohla premýšľať. Hoci to trvalo len niekoľko sekúnd, hlavou mi preletelo kvantum myšlienok. A jedna z nich sa ma dookola pýtala, že ako som vlastne doteraz mohla žiť bez teba ?!
Bez človeka, ktorý mi začal dávať odpovede na doposiaľ nevyslovené otázky. Bez niekoho, kto bol silnejší než ktokoľvek iný a to aj napriek tomu, že sa mu v očiach leskli slzy. Proste bez muža, ktorý mal v srdci miesto aj pre niekoho iného. Bez muža, ktorý sa nebál hovoriť na hlas tie slová – v dobrom aj v zlom.
Chytil si ma za ruku, no ja som cítila, že si sa dotkol aj môjho srdca. Bol to dotyk, kvôli ktorému som sa modlila, aby trval večne. Nič viac som od tej chvíle nechcela. Len, aby si ma držal. A už viac nikdy nepustil. Aby si ma pobozkal na dobrú noc a bol tam, keď sa zobudím.
Neverím, že existuje náhoda. Ja totiž verím na osud. A mojím osudom si ty. Ako inak by si vysvetlil to, že pri pohľade na teba vidím svoju budúcnosť. Vidím ťa ako stojíš a usmievaš sa. Nie tak hocijako, ale srdcom, tak ako to vieš len ty. V duchu dookola ďakuješ Bohu… A to bez toho, aby si vedel, že to ja som tá, ktorá by si mala poďakovať. Za teba.
„Budem ťa ľúbim vždy. V dobrom aj v zlom.“
