V ten deň, keď som sedela na posteli a sledovala slnečné lúče za oknom, počúvajúc tvoje kroky pri odchode, vedela som, že je koniec. Vedela som, že celé tie roky sú preč a nevrátia sa. Nikdy sa už nevrátia. A len na moment som dovolila sebe samej, stať sa zlomenou. Vyronila som slzu a zacítila bodavú bolesť pri srdci. Je preč, pošepkala som. A v tej chvíli ma to oslobodilo.
zdroj: unsplash.com
Neskutočne. Zrazu, z minúty na minútu som cítila pokoj, presne taký, aký som cítila naposledy pred rokmi v časoch, keď som ťa ešte nepoznala. Len moment stačil na to, aby som chápala to čo bolo dôležité vždy. To, čomu som sa ja vyhýbala a to, čo som sa snažila ignorovať. Išlo o to, že po prvý krát v živote som vedela že mám na viac ako je len prázdny vzťah…
Naivné sľuby, klamstvá, hádky a neustále prispôsobovanie sa. Že v živote si zaslúžim omnoho viac ako len muža, ktorý hádže všetky chyby na mňa.
zdroj: unsplash.com
Že láska nemá byť o tom, kto si, ale kto ste spolu. Že v láske nemáš byť ten čo trpí a ten, ktorého názor je nepodstatný, že nemáš dávať na bok svoje pocity, myšlienky, sny len preto aby si sa za každú cenu prispôsobil a stotožnil s názorom svojej polovičky. A práve preto som rada za to, že si odišiel a nechal ma čeliť tomu lepšiemu, čo ma v živote čaká
