Ona… Na vine bola jedine ona. Ani ty, ani ja, no zároveň my obaja. Pretože to sme my. Sme jej súčasťou a ona je súčasťou nás. Je súčasťou každého z nás. Stačí jediný okamih, jediný pohľad, jediný dotyk pier. Jediné slovo ukotvené vo vzduchu, jediný pohyb kútikov pier, jediná iskra žiariaca sťa milióny hviezd. A tak to začalo…
Strácali spolu čas. No zároveň nestrácali. Čas, ktorý spolu strávili, nebol stratený. Záleží na tom? Význam… Význam toho všetkého. Záleží na ňom? Krása spočinutá v bezvýznamnosti, spletená do črepín dvoch duší, na tom skutočne záleží. Moment precitnutia, uvedomenia si, ako si vravievala, že ona nedokáže ľúbiť, nieto ešte milovať. Že ona je z tých… Moment precitnutia, uvedomenia si…
zdroj: unsplash.com
Láska… Tá, ktorá si razila cestu cez galaxiu jej duše. Pre ňu vždy tak bezvýznamná, vždy tak podceňovaná. Vojna… Nie tá skutočná, ale tá na bojisku jej srdca. Keď už má za čo bojovať. Keď už je schopná skutočného boja. Začala veriť, pretože on jej to dovolil. A ona tiež. Ukázali jej, na čom skutočne záleží, to, čo je odpoveďou na všetko. Zo začiatku plná pochybností zo strachu z minulosti. Zo starých rán, ešte stále otvorených. Zocelených iba ním. A ňou. Začala veriť, pretože jej to ukázal. A ona tiež. Otvorili jej oči a ukázali, za čo sa naozaj oplatí žiť. A ona začala veriť…
Podvedená láskou, nezaslúžila si milovať a byť milovaná. Ublížila toľkokrát, hlavne sebe. Ranené sŕňa uprostred bojiska. S nezahojenými ranami, s nádejou znova uveriť, znova dať šancu láske aj po toľkých sklamaniach, po toľkých zranených dušiach a zlomených srdciach. A možno on bol dôvodom, pre ktorý sa cez to všetko musela preniesť. Aby zistila, v čom tkvie pravá láska. Aby si začala vážiť umenie odovzdať sa jej, aj s otvorenými ranami. Aby začala veriť…
A ona uverila. Najlepšie ako mohla. Postavila sa chrbtom svojej minulosti, všetkým sklamaniam a ťažkým koncom s množstvom zlomených sŕdc. Dala zbohom myšlienkam v jej hlave, že ona toho nie je schopná. Že nie je schopná lásky. Pretože každý je jej schopný… S tým správnym človekom.
zdroj: unsplash.com
A v momente precitnutia, uvedomenia si… Zistila, že nič lepšie v živote spraviť nemohla. Pretože ikeď vedela, aké riskantné je niekomu sa otvoriť s nezahojenými ranami, v ktorých sa nevedela prestať rýpať, spravila to… A zistila, že nič lepšie v živote spraviť nemohla.
Stačil jediný okamih, jediný pohľad, jediný dotyk pier. Jediné slovo ukotvené vo vzduchu, jediný pohyb kútikov pier, jediná iskra žiariaca sťa milióny hviezd. A ona začala cítiť. A po čase vie, že cítiť už nikdy neprestane. Pretože práve to je to, čoho je každý schopný… S tým správnym človekom.
A takto to malo svoje čaro… obaja to vedeli, no ani jeden z nich to nepovedal.
