Myslím, že už asi každý z nás zažil aspoň raz pocit, kedy sa cítil ako tretie koleso na voze, teda úplne zbytočný. Keď je dvom ľuďom spolu dobre, nechýba im tretí, a to neplatí iba vo vzťahoch.
Keď si je váš blízky človek zrazu bližší s iným človekom, vy zažívate zvláštny pocit nielen zbytočnosti veď, to je moja najlepšia kamarátka, priateľka, vlastne je to sestra, moja rodina, moja súčasť, s ktorou sa dobre poznáme a držíme spolu.
zdroj: pexels.com
Poznáme sa tak dlho, spolu sme prežili toľko srandy, prežili sme spolu toľko dobrodružstiev, povyvádzali toľko somarín, prežili prvé nešťastné lásky, plakali spolu a vždy držali pri sebe, každá zriedkavá hádka alebo nezhoda bola posilnením, rozdielnym vkusom sme sa iba dopĺňali a tým spoločným sme len potvrdzovali, ako veľmi k sebe patríme. Jedna bez druhej, ako tmavá noc bez žiarivých hviezd. Tie nádherné, ktoré sme spolu toľkokrát pozorovali, pamätáš sa ešte? Ach toľko spomienok…
Prečo to tak už nieje? Prečo sa k nám niekto odrazu tlačí? A prečo mám zrazu pocit, že vy dvaja si rozumiete viac než lepšie? Čo ja? Vôbec si na mňa nespomenieš? Nechýbam ti? Čo sa to s nami stalo?
No a neskôr, časom prídete na to, že to krásne večné priateľstvo sa odrazu rozpadá, stráca, a z najlepších kamarátok, sú už iba známe. „Rozchod“ s kamarátkou a všeobecne tak blízkou osobou ako je ona bolí, mnohokrát viac než rozchod s chlapom.
zdroj: pexels.com
Neviem, čo by som ešte dodala, no myslím si, že tie slová na slzami rozmočenom papieriku, na ktorý teraz škrabem tieto vety, prezrádzajú viac než dosť. O tebe. Aj o nás. O bolesti zo straty.
V každom prípade ale dúfam, že budeš aj naďalej taká šťastná, stále Ťa mám rada.
Pre Teba, pre moju „šiq:*“
