Často roz­mýš­ľam, prečo som to práve ja, kto­rej sa v láske ne­darí. Prečo som stále pre kaž­dého len druhá mož­nosť. Sna­žila som sa naj­viac ako som ve­dela, ale ty si mi aj tak na­ďa­lej ub­li­žo­val. Dala som ti všetko čo som mohla, dala som ti samú seba, ale tebe to aj tak ne­sta­čilo.

Je ťažké o tom ho­vo­riť, pre­tože to stále bolí. Je ťažké zvy­kať si na tú bo­lesť, ktorú si ne­siem v srdci, ale stalo sa to. Často si mu­síme prejsť pek­lom, aby z nás boli ľu­dia pri­pra­vení na správny ži­vot. Tvoja láska vlastne ni­kdy ne­bola lás­kou. Bola som len jed­nou z tvo­jich ne­vy­da­re­ných lá­sok. Jed­nou z tých, kto­rej si ub­lí­žil a ne­va­dilo ti to. Stalo sa to rýchlo, niečo ťa zme­nilo a ne­do­vo­lil si mi prísť na to, čo to bolo. Ne­do­vo­lil si mi, aby som ti s tým po­mohla a tak si sa hral na bez­cit­ného a možno si ani ne­ve­del, ako veľmi ma to ra­nilo.

zdroj: unsp­lash.com

Nie­kedy pre­mýš­ľam, či si na mňa úplne za­bu­dol, alebo či si na mňa sem tam spo­me­nieš. Možno si na mňa spo­me­nieš, keď vi­díš chod­ník, po kto­rom sme krá­čali alebo vtedy, keď pi­ješ ka­kao, o kto­rom sme často vra­veli. Na­ozaj ne­viem po­ve­dať, či sme boli takí bez­citní alebo na­opak takí cit­liví. V jed­nej chvíli sme boli milí a všetko bolo fajn, no ino­kedy sa to zme­nilo na hru, kto je bez­cit­nejší k tomu dru­hému.

Nie­kedy sme ne­ve­deli, ako sa máme je­den k dru­hému sprá­vať. Bola to len hra? Hra, ktorá sa zme­nila na bo­les­tivé utr­pe­nie. Viem, že sme obaja mali často vý­kyvy ná­lad a ani je­den z nás to ne­mal jed­no­du­ché, ale vždy tam niečo bolo. Niečo čo náš dr­žalo po­kope. Ni­kdy som ne­ve­dela po­ve­dať alebo ur­čiť čo to presne je, ale bola som na­ozaj rada, že to čo nás dr­žalo za kaž­dých okol­ností po­kope, exis­tuje.


Na­ko­niec ale pri­šiel ten zlom, keď tu už tá vec viac ne­bola a všetko sa za­čalo me­niť. Všetko me­dzi nami sa zdalo byť tak prázdne a bez­citné. Mali sme šťas­tie alebo to bolo na­opak zlé na­ča­so­va­nie? Všetko sa po­ka­zilo v jed­nej chvíli, ktorá bola krutá k nám obom. Stali sa z nás bez­citné duše plné zlosti. Naša láska a mi­losť voči dru­hému sa vy­pa­rili. Všetko bolo preč. Pre­stali sme sa stre­tá­vať a mne chý­bali tvoje po­hľady, naše pre­chádzky me­dzi stro­mami a všetky tie krásne slová, ktoré sa zme­nili na kopu bez­cit­ných slov. Chr­lil si ich na mňa tak rýchlo, až som pre­stala vní­mať oko­litý svet. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, ale ne­ľu­tu­jem nič z toho čo som uro­bila. Možno sme sa mali stať je­den pre dru­hého len po­nau­če­ním. Ni­kdy na nič z toho ne­za­bud­nem, vždy si bu­dem pa­mä­tať, že si tu pre mňa bol. Bol si tu až do­vtedy, kým slnko ne­zašlo za ob­laky, pre­tože pre jednu lásku slnko ne­svieti.

Komentáre