Chcela byť najlepšou verziou samej seba

Stála tam. Tak pevne a sebavedome. Bola odhodlaná bojovať zo všetkých síl. Nikdy pred tým som ju takú nevidela. Ako keby ešte nezažila prehru. Ako keby jej vždy vyšlo všetko, čo si naplánovala. Ako keby sa na ňu usmievalo šťastie hneď za rohom. Bola taká odvážna. Očami sa smiala. Chcela dať najavo, že ju nič nezdolá a že sa aj tak na všetkom bude len smiať. Jej oči boli tak úprimne krehké. Keď som sa do nich zadívala, videla som celý jej príbeh. Prežila som ho. To dievča bolo neskutočné. Tým, kým je teraz, by sa nikdy nestala, ak by nespravila čo i len jednu z jej chýb. A tak isto ak by neprešla tým peklom, ktoré jej vstúpilo do života. Namiesto toho, aby plakala nad svojím včerajškom, ďakovala osudu, že to všetko mohla zažiť. Bola vďačná za všetky pády, ktoré prežila. Každú chybu a zlyhanie brala ako príležitosť. Príležitosť, ktorá z nej urobí lepšieho človeka. A presne tak to aj bolo.

To dievča poznalo svoje hranice, ktoré prekračovalo každý deň. Ona sa na to tešila. Chcela byť najlepšou verziou seba a svedomite na tom pracovala. Nič jej nebolo jedno, ale ku všetkému pristupovala ľahostajne. Život ju naučil, že nič nie je také vážne, aby kvôli tomu klesla pod hranicu svojho komfortu. Smiala sa na sebe. Smiala sa, pretože bola šťastná za to, kým sa stáva. Bola taká skromná, ale pritom neskutočne náročná. Nikdy necúvla na schod, ktorým si už prešla.

Celú dobu, ktorú tam stála, sa tešila. Tešila sa, čím ju znovu prekvapí osud. Nikdy nevedela do čoho ide, ale vždy to mala dokonale premyslené. Veď nad čím iným by každý večer premýšľala, ak nie nad jej vysnívanou budúcnosťou? V mysli mala rozobrané hádam všetky možné situácie, ktoré by mohli nastať. Aj keď bola vždy pripravená, vedelo ju prekvapiť veľa vecí. Ale najviac vždy prekvapila samú seba. Zistila, že rada robí chyby, rada sa poučuje, rada zo seba buduje silného človeka. A myslím, že je na dobrej ceste. To dievča je napriek všetkým jej pádom vďačné za každú maličkosť, ktorá ju stretne na jej ceste.

Naučila sa žiť pre maličkosti a preto sa teraz môže usmievať. Baví ju to. Baví ju žiť pre krásne rána, pre východy a západy slnka, pre rozprávanie sa s ľuďmi na ktorých jej záleží a s ktorými je jej dobre, pre záchvaty smiechu a pre dlhé rozmýšľanie. Baví ju žiť pre dlhé cesty autobusom so slúchadlami v ušiach, pre zaspávanie vo vlastnej posteli, pre kamarátov a priateľov, ktorých zo srdca miluje. Všetky tieto veci ju totižto postavili na nohy. Po všetkom tom šedom čo sa jej v živote stalo, začala vidieť pravé farby tohto sveta. Bola pripravená pretancovať sa svojím životom.

Som hrdá, že ju poznám a nikdy o ňu nechcem prísť. Ešte raz som sa na seba usmiala a sebavedome som odišla od zrkadla.