Kristína Farkašová: ,,Keď sa mám dobre a šťastne, nemusím sa na seba pozerať do zrkadla, aby som bola so sebou spokojná.“
LifeRozhovoryŠoubiznis & Hot News
Myslela som si, že Kristínu Farkašovú poznám. To, že viem, že napísala úspešné knihy Som mama a Som stále mama, a to, že je neskutočne kreatívny človek, ešte neznamená, že ju poznám. Prečítala som si pár rozhovorov, v ktorých prezradila to, že nepíše o škaredých veciach, že jediné, čo potrebuje, je viac leta alebo to, že písanie je pre ňu psychohygiena. Ale stále ma však niečo na nej prekvapí, o čom som nevedela. A tento rozhovor to potvrdzuje. Kristína je živel. Veľmi príjemne svojský. A veľmi milý. A preto je naša #Slovenkadna.
Kristína, poznáme ťa ako skvelú herečku, mamu dvojičiek a kreatívnu bytosť. Avšak, ako by sa opísala samotná Kristína Farkašová?
Ako by som opísala Kristínu Farkašovú? Taká celkom dobre fungujúca značka, ktorú baví to, čo robí a ľudia to zrejme cítia. To je Kristína Farkašová. Moja značka. Ja som v súkromí už len Kristína, ktorá vlastní značku Kristína Farkašová a dotvára ju svoju hyperaktivitou a neschopnosťou vypnúť mozog. Inak som obyčajná Kristína, ktorá sa nechce opisovať, lebo chce byť sama sebou a mať niekedy svätý pokoj. (smiech)
V rámci nášho heštegu #Slovenkadna podporujeme mladé dievčatá a ženy, aby si viac verili, aby pochopili, že sú výnimočné a krásne. Ako sa vidíš ty, čo sa týka krásy? Máš s tým problém, alebo sa cítiš dostatočne sebavedome?
Samozrejme. Asi ako každé dospievajúce dievča som mala kopec komplexov, ktoré vo mne ešte podporovalo správanie spolužiakov. Chvalabohu, čas ma z nich vyliečil a ak mám byť úprimná, nie som veľmi žena, ktorá dbá o svoju krásu nejako výnimočne. Samozrejme, že sa cítim fantasticky, keď odchádzam od svojho kaderníka Tonka Kuruca, alebo keď ma niekde pekne nafotia a vyretušujú. Ale inak doma ani nemám také poriadne zrkadlo, aby som sa v ňom kvalitne videla, respektíve jedno mám, ale je na mieste, kde sa v ňom nevidím len tak, čiže to musí byť vyslovene cielený pohľad a takých veľa nemám.
Aj tak je to jedno. Keď sa mám dobre, šťastne a spokojne, nemusím sa na seba pozerať do zrkadla, aby som bola so sebou spokojná. Keď mi je naprd, alebo som príšerne unavená, môj pocit nezachráni ani ten retuš. Neriešim sa, nemám na to čas a ani ma to nebaví.
Čo pre teba znamená šťastný a pohodový život? Myslíš, že sa to dá dosiahnuť alebo je šťastie len mýtus?
Myslím si, že sa to dá dosiahnuť. Som pomerne melancholický a úzkostný typ, teda bola som. Výrazne sa to zlepšilo a som čoraz tešivejšia, pretože som dala na moju intuíciu a začala žiť slobodne. Bez obáv, kto si o mne čo myslí, či sa nesmejem príliš nahlas, bez obáv, či sa to alebo tamto má, alebo nemá, či sa to hodí, alebo nie. Je to sranda, že až v nejakej tridsať päťke človek zistí, že bol stále niekým, kto len niekomu vychádzal v ústrety, aby nebolo zle. Podľa mňa je dosť fajn, keď máte pri sebe ľudí, ktorí vás ľúbia takých, aký ste. Ja ich mám a pomaly prichádzam na to, že šťastie nie je mýtus. Je to paráda.
Každá máme svoje inšpirácie, vzory, ktoré nás motivujú a inšpirujú. Koho máš ty vo svojom živote, kto pri tebe stojí a pomáha ti?
To sú práve tí ľudia, pri ktorých môžem byť ja. Bez obáv, ktoré aj tak občas z minulosti vyplávajú na povrch a na chvíľu ma zmätú. Som veľkou obdivovateľkou ľudí. Poznám naozaj veľmi veľa ľudí, zaujímam sa o nich, obdivujem ich z celého srdca a podporujem. Či už v súkromí alebo aj ľudí, ktorí sú šikovní a majú krásne nápady. Som podporovateľkou krásy. Najviac ma isto inšpirujú moje dcéry Ela a Matilda a rozhodne aj môj dobrý muž, ktorý dokonca dokáže moje nápady, výmysly a sny pretaviť do reality.
Čo podľa teba chýba dnešným dievčatám, ženám?
Že muži nie sú mužmi. A tým pádom musia byť ženy aj mužmi, no zároveň ženami. A sú z toho unavené. A je to otravné, lebo nemôžu byť ženami. A to je škoda.
Akú vlastnosť si na sebe najviac ceníš a čo, naopak, nemáš rada?
Fúha, asi si najviac cením svoju schopnosť tešiť sa. A čo nemám rada? Že som ľahko zmanipulovateľná a citovo vydierateľná.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? Nemáš problém so sebadisciplínou alebo sa musíš často do vecí tlačiť?
Chvalabohu, mám prácu, ktorá ma nenormálne baví. Respektíve, aby som bola presnejšia, mám hry, koníčky, vymýšľanice, ktoré sa jedného dňa stali mojou prácou. Takže sa do nich tlačiť nemusím, no rada prokrastinujem napríklad varením. Ak sa však do niečoho zakusnem, viem za pár hodín urobiť aj trojdňovú prácu.
Aká je tvoja predstava absolútneho šťastia?
Žiť pre prítomný okamih a neriešiť budúcnosť. Lebo budúcnosť neexistuje. Áno, ja viem, že existuje a aj budúci mesiac budem platiť hypotéku, ale chápeme sa, však?
Čo ťa štve na dnešnom svete? Je niečo, čomu by si chcela pomôcť a tak využiť svoju ,,slávu” pre dobrú vec?
Štve ma veľa vecí, ale kým o nich nemám naozaj dostatok informácií, nebudem ich hejtovať, pretože to je hlúpe. Štvú ma klamári, to asi každého. Svoju ,,slávu” využívam pre pomoc OZ Malíček a vždy, keď sa dá im nejako prispieť či pomôcť, urobím to. A myslím, že pomáham aj množstvu šikovných ľudí, aby sa o nich dozvedelo prostredníctvom mojich sociálnych sietí čo najviac ľudí. Ak sa mi niečia práca páči, rada mu pomôžem, aby mu aj vynášala.
Akého žijúceho človeka najviac obdivuješ?
Asi Dalajlámu. Keby ste sa pýtali na sto žijúcich ľudí, odpovedalo by sa mi ľahšie.
Ako vnímaš kritiku? Predsa len, si neustále na očiach médií, necítiš tlak zo strany verejnosti?
Nezaujímam sa o to, čo sa o mne hovorí. Kedysi áno, ale nebolo to príjemné, tak som sa na to vybodla. Je zbytočné niekoho presviedčať o svojich pravdách, reagovať na nejaký bulvár a cítiť sa nepríjemne, že to, čo napísali, nie je pravda. Skrátka, nečítam to a tak o tom neviem. Po istej nepríjemnej skúsenosti už bulváru neodpovedám na otázky a odkedy do toho nie som zapojená, netrápi ma to.
Jediné, čo mi na tom príde absurdné, je, že niekto má takú prácu, že robí iným ľuďom zle. To by som sa asi pogrcala na druhý deň. Nemám šancu niekoho presvedčiť, že nevie o mne a mojom súkromnom živote ani fuk. A inak, kritiku, pokiaľ je konštruktívna a inšpiratívna, mám rada. Veľakrát mi pomohla robiť veci lepšie.
Aké je tvoje životné motto alebo filozofia, podľa ktorej žiješ?
Plniť si sny.
Čo je pre teba najcennejšia vec, akú vlastníš? Myslím z materiálnych vecí.
Byt. Pretože je to domov.
Sedíš v jednej miestnosti s dievčatami, ktoré majú 15 až 20 rokov. Rozprávate sa o živote a pýtajú si od teba radu alebo nejakú dobrú myšlienku. Čo by si im povedala?
Nech si plnia sny.
