Niektorí ma nazývajú bláznom… Viem, že nie som tá obyčajná typická ženská, že nesplývam s davom, niekedy som ako hurikán, čo všetko strhne so sebou, no som na to hrdá! Lebo keby som iná, nebola by som to ja!
Toľkokrát som už počula vetu typu, ty nie si normálna, ty si čistý blázon… Niektorí ma za to milujú, iní nenávidia… Niektorí mi doprajú, iní mi závidia… Niektorí si myslia, že mám všetko, ja sa s nimi častokrát stotožňujem, inokedy si myslím, že mi chýba tak veľa… Sú aj také dni. Nespokojnosť so všetkým. Nespokojnosť a ufrflanosť kvôli tomu, že sa musím s taškami trmácať v daždi z obchodu. Nespokojnosť s tým, že mi dážď padá na vlasy a prídem domov ako zmoknuté kura. Nespokojnosť s tým, že mi zazvoní ráno budík napriek tomu, že som prespala celú noc. Nespokojnosť s tým, že odo mňa každý očakáva priam kúzelnícke výsledky.
Sú dni, keď mám chuť zavrieť sa do izby a nikoho nevidieť. Dni, keď som schopná iba ležať pred televízorom a napchávať sa zmrzlinou. Dni, keď uvidím na zemi prach a zvalím sa do postele s dodatkom, nech si tam ešte dva dni pokojne poleží. Dobrovoľne priznávam a čestne prehlasujem, že sú i také dni.
Občas som ale úplný opak. Som plná energie, radosti do života, teším sa, že zasvieti ráno slnko. Vychutnávam si dni pre seba. Rozmaznávam sa a starám sa o seba. Dám si na tvár masku, počúvam nahlas hudbu, spievam si a tancujem, no zároveň dúfam, že ma nikto nevidí a keby ma aj vidí, je mi to jedno. Konám bláznivo a neuvážene. Neviem, čo vlastne chcem, pričom na jednej strane mám jasne stanovené ciele a idem si za nimi. Rozhodujem sa premyslene, no občas v danom momente bez rozmyslu a na základe pocitov. V hlave mi skrsne myšlienka, že pôjdem večer o polnoci do parku, ktorý je odo mňa vzdialený 20 km a idem tam, aj keby som si tých dvadsať kilometrov mala kráčať pešo. Ráno vstanem s tým, že ani netuším, že o dve hodiny sa budem voziť na motorkách, behať po parku, fotiť nezmyselné fotky, večer pozorovať pri stáde koňov s kamarátmi hviezdy, či doslova lietať v oblakoch.
Sú dni, keď sa po zobudení pozriem do zrkadla a vidím krásnu žiarivú, jemnú a usmiatu tvár a sú i také, kedy sa do neho nechcem radšej ani pozrieť, lebo sa bojím, čo v ňom uvidím. Niekedy mám v živote všetko usporiadané tak decentne ako nikto iný, inokedy v ňom mám taký bordel, že sa v ňom nevyznám ani ja sama. Raz som k človeku dobrá a milá a inokedy sarkastická a ironická. Som dosť pekná, no možno nie úplne každému sa páčim. Som tá, ktorá dá aj keď sama má málo, no zároveň tá, ktorá čaká, že dostane späť.
Som aká som. Som bláznivá, nežná, krehká a pritom tak silná žena a som na to hrdá! Som hrdá na to, že som sama sebou a nie niekoho kópia. Som hrdá na to, že napriek všetkým nedostatkom a chybám som vlastne dokonalá a jedinečná. Som hrdá na to, že som práve touto ženou.
